Knihobot

Tomáš Tandlich

    Mestečká na území Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolice
    Židovská komunita v Bratislave za vlády Jagelovskej dynastie
    Šľachta Bratislavskej stolice
    • Šľachta Bratislavskej stolice

      • 496 stránek
      • 18 hodin čtení
      4,0(1)Ohodnotit

      Lexikón obsahuje súpis bratislavských (čím sa myslia rody z Bratislavskej stolice, ktoré nepochádzajú priamo z mesta Bratislava) šľachtických rodov so stručnou históriou a opisom erbov (ak sa zachovali) podľa súpisu šľachty Bratislavskej stolice z roku 1650. Šľachtické rody: Aczél, Adamovič, Agh, Albert, Álló, Ambrus, András, Andreovič, Angelberger, Antal, Ányos, Aradi, Aranyasi-AAranyossy, Armpruster, Aschot, Auróra, Ausser, Babocsai, Bajcsi, Bakó, Baksai, Balás, Balásházy, Balasovics, Balassa, Baldauff, Balogh, Baranyay, Barbély, Barilovič, Borkovič, Barthal, Barthalos, Baso, Bánotai, Bedecz, Bekö, Bellus, Belovič, Belusi, Benčič, Benický, Berekszászi, Berencsényi, Bessenyey, Béli, Biderman, Bihary, Bincher, Bittó, Bíró, Blaskovič, Bocskárdi, Bodó, Bogyai, Bolerázi, Bondor, Boráros, Bornemissza, Boros, Bors, Borsy, Bosoki, Both, Bottló, Bozor, Bóka, Bradics, Brezány, Bucsáni, Bucsuházi, Budai, Burgstaller, Carner, Ciriacus, Cris, Csanády, Csanka, Csech, Csemez, Csendekovics, Csenkei, Cseprégi, Csergei, Cserko, Cserödy, Cseszneki, Csiba, Csiffáry, Csitáry, Csizmadia, Csomó, Csorba, Csóka, Csömör, Csöpöny, Csuka, Csukár, Csukáry, Csunko, Csuport, Csúti, Csúzi, Cvitkovics, Czabány, Czauner, Czecz

      Šľachta Bratislavskej stolice
    • Táto práca zameriava pozornosť najmä na židovské obyvateľstvo Bratislavy za vlády uhorských panovníkov Vladislava II. Jagelovského a jeho syna Ľudovíta II. Podtitul publikácie znie „Židia v uhorských tavernikálnych mestách Bratislava, Šoproň a Trnava na prelome stredoveku a novoveku“, pretože tieto tri sídla slúžia na vzájomné porovnanie postavenia ich židovských obyvateľov.

      Židovská komunita v Bratislave za vlády Jagelovskej dynastie
    • Vedecká monografia sa snaží priblížiť vývoj cechových a iných právnych a ekonomických výsad v rokoch 1526 až 1720 vo vybraných zemepanských mestečkách, ktoré predstavujú sídla, čo fungovali v Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolici nielen ako trhové centrá, ale slúžili aj ako sídla svojich zemepánov a konali sa tu i generálne kongregácie stoličnej šľachty. Vybrané boli mestečká Malacky, Stupava, Veľké Leváre, Šamorín, Nitra, Prievidza, Nitrianske Pravno, Bojnice, Zlaté Moravce a Topoľčianky ako porovnateľné sídla s ohľadom na ich veľkosť a šľachtický rod.

      Mestečká na území Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolice