Peter Olexák Knihy

Historická monografia sa venuje témam ako: Kresťania a svet náboženských predstáv. Reakcia pohanstva na kresťanstvo. Formovanie kresťanskej identity. Ku koreňom dobročinnosti. Priepasť medzi Bohom a démonmi. Biskupi a autorita.

Dôvodom záujmu o túto tému bola absencia výskumu chronogramov na Slovensku. Chronogramy využívajú pomerne jednoduchý mechanizmus písmen s číslenou hodnotou, ktorý je základným predpokladom vročenia. Vďaka tomu sú znakom alfabetizovanej spoločnosti, intelektuálnej noblesy, virtuozity, vynaliezvaosti a jazykovej kultúry človeka, ako aj esteticko-dekoračným prejavom, keď zdobia priečelia a titulné strany kníh. Z pohľadu dejín majú nespochybniteľnú výpovednú hodnotu o histórií, myslení, náboženstve, umení a zručnosti súvekej spoločnosti v konkrétnom regióne. Obsah: Úvod I. Dejiny výskumu chronogramov II. Etymológia a definícia III. Rímske číslice IV. Tvorba chronogramov V. Vývoj chronogramov VI. Delenie chronogramov VII. Súčasné chronogramy

Dielo P. Olexáka má slúžiť ako učebná pomôcka pre študentov. Vzniklo komparáciou prác svetových kodikologických autorít a je dielom, ktoré konečne vyplňuje prázdne miesto v oblasti tejto vednej disciplíny nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách bývalého východného bloku. (Gejza Šidlovský, strahovský bibliotekár)

Publikácia na 350 stranách chronologicky mapuje dvetisíc rokov súžitia cirkvi a štátu, teda duchovnej a svetskej paternity v spoločnosti. Ide pritom o dejiny súhier i nenávistí, hľadaní i odmietaní, obdivov i opovrhnutí, vzostupov i pádov. Obidve autority rozumeli, čo je to majetok, politika, právo, myšlienka, ideál či investitúra a akú majú moc. Ale rozlične ich chápali cirkevní otcovia, pápeži, patriarchovia, biskupi, mnísi, laici, svätci, cisári a králi, ale aj Biblia. Dokonca občas si obidve strany vymenili role, silnel fundamentalizmus alebo ľahostajnosť. Tiež sa menili časy a ich každodenné potreby aj problémy. Vznikli jedinečné hodnoty myslenia, literatúry, architektúry, umenia, kresťanskej a európskej identity. Historik Peter Olexák touto prácou tak odborne a komplexne prispieva k dialógu, o ktorom sám píše.

Autor v tejto knihe predstavuje prvé kresťanské storočia v kultúrnom kontexte rímskej antiky, vykresľujúc toto „prechodné obdobie“ ako plnohodnotnú epochu. V siedmich kapitolách skúma nové idey, ktoré kresťanstvo prinieslo do myslenia starého sveta a postupne ho transformovalo. Zameriava sa na interakciu s rímskymi hodnotami a na autonómne presadenie myšlienok v neskoroantickom období, približne od 3. do 5. storočia. Autor analyzuje, ako definícia kresťanstva ovplyvnila sociálny poriadok rímskej spoločnosti, pričom prenasledovanie malo fatálne následky pre jednotlivcov. Vplyv grécko-rímskej antiky sa odráža aj v prvých mníšskych reholiach, ktoré čerpali inšpiráciu z antických filozofov. Kapitola o biskupoch skúma odmietanie funkcionárstva v súvislosti s rímskou etikou a rétorikou. Ďalšia kapitola rekonštruuje vznik arianizmu a analyzuje (východo)kresťanský odpor voči divadlu, spojený s osobnými antipatiami Jána Zlatoústeho. Kapitola o mágii sa zaoberá vzťahom neskoroantickej spoločnosti k poverčivosti, zatiaľ čo kapitola Zmierenie a pokánie prináša diskusie o odpustení hriechov. Autorova paleta tém naznačuje, že neskorá antika je bohatou „baňou“ civilizačných a kultúrnych poznatkov, ktoré sú relevantné až do súčasnosti. (Adam Bžoch)

Florián Tománek (1877–1946) poslanec Revolučného Národného zhromaždenia roku1920, poslanec Národného zhromaždenia v rokoch1920–1929 a katolícky kňaz. Patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany, ale napokon sa stal kritikom jej vedenia a členom opozičnej frakcie, s ktorou sa po Tukovej afére rozišiel. S tým sa spája jedno z najdramatickejších období jeho života. Významne sa angažoval ako redaktor, bol duchovným zahraničných Slovákov v Rakúsku, zakladateľom Kresťanského roľníckeho združenia, členom Rodobrany, Jurigovej slovenskej ľudovej strany a po vojne bol v Strane slobody. Jeho úsilie je rámcované širšími súvislosťami doby. Okrem iného významné miesto mu patrí v dejinách slovenského Katolíckeho modernizmu – reformného prúdu, čakajúceho na preskúmanie, ktorý začiatkom 20. storočia vystúpil s požiadavkou modernizácie a demokratizácie cirkvi na Slovensku.