Ladislav Tkáčik Knihy

Publikace mapuje vybrané podoby proměn pojetí svobody od antiky po současnost. V historické části knihy je prostor věnován antickému myšlení (od Aristotela přes helénismus až k pozdní antice), řecké i latinské patristice (Órigenés a Řehoř z Nyssy, Julián z Aeclana a Augustin), středověku (Jan Duns Scotus), období renesance (Paracelsus) a osvícenství (Kant). V části zaměřené na filosofii dvacátého století a na současné koncepce se jednotliví autoři zabývají myšlením Emmanuela Lévinase, Hannah Arendtové a Bernarda Williamse. Pozornost je věnována také fenomenologickému přístupu, personalismu a vybraným dílčím problémům: koncepci všeobecných práv a svobod, filosofickému poradenství, tématu prvního hybatele i problematice neurobiologické.

Kniha Ladislava Tkáčika, pedagóga katedry filozofie, „Príspevok Emmanuela Lévinasa k fenomenológii daru“ zodpovedá nadpisu: Ide o text so skromnou ambíciou byť príspevkom. Nesnaží sa pokryť celé pole problematiky daru či darovania, no snaží sa byť verný fenomenologickému prístupu. Autor začína text etymologickými poznámkami, vďaka ktorým predbežne načrtáva zastreté významy termínu „dar“ a pokračuje topografiou relevantného priestoru, ktorý je podnetným pre celú súčasnú diskusiu o fenoméne daru: Venuje sa Maussovi, Derridovi, Ricoeurovi, Marionovi, Hénaffovi, Bourdieuovi, Heideggerovi. Stredná kapitola nazvaná „Intermezzo“ je kľúčová pre porozumenie významu Lévinasovho diela pre porozumenie daru. Autor to ukazuje na pozadí Lévinasovho kritického vyrovnávania sa s Husserlovou metodológiou, čo ho vedie k uznaniu neobjektivujúcich typov intencionality: intencionality slasti a intencionality túžby. Záverečnú tretiu časť autor venuje prípadovým štúdiám: overovaniu hľadiska vzhľadom k základným témam, ktoré sa chronologicky vynárajú v Levinasovom diele: fenoménu oddelenosti ľudskej bytosti, fenoménu zmyslovej slasti, domu, ženstva, tváre a pokusu myslieť Boha.

júna 2024 si pripomíname 350. výročie uvedenia prvých kapucínov do Pezinka, 350 rokov ich prítomnosti uprostred konkrétnej krajiny, na jednom mieste, v jednom z pôvabných miest na úpätí Malých Karpát. Autor knihy mapuje prvé stopy kapucínov na našom území od konca 16. storočia i jednotlivé kroky, ktoré vyústili do ich usídlenia v Pezinku, ktorý sa stal prvým miestom v Uhorsku, s ktorým natrvalo spojili svoj život i pôsobenie. Autor, kapucín a filozof, tvrdí, že krajina i mesto sú ako text, ktorý je potrebné čítať, ktorý je potrebné sa naučiť čítať a že len tak nám krajina sprístupní príbeh, ktorý je našim príbehom, ktorý sa stane našim príbehom.

Kniha mapuje prvé stopy kapucínov na slovenskom území, ktoré viedli k ich prvému usídleniu v Pezinku v roku 1674 a v Bratislave v roku 1676, zakladanie kláštorov, pohnuté dejiny slovenských bratov a slovenských kláštorov v 20. storočí i obnovu ich života po roku 1989. Autor rámuje komplikovaný a vzrušujúci európsky františkánsky i kapucínsky príbeh rádovou spiritualitou a čitateľa necháva nahliadnuť do vlastných kapucínskych inšpiračných prameňov. Dnes má slovenská provincia 67 bratov, 7 kláštorov a domov na Slovensku a jeden na Islande.