Ivan Habaj Knihy

Otec zomrel už dávnejšie,matka však iba nedávno,pred necelými tromi mesiacmi.Odvtedy je rodičovský byt prázdny.Na dnešné časy to nie je nijaký luxusný byt,nachádza sa na prvom poschodí ošumelého činžiačika dokončeného v treťom desaťročí tohto storočia,na sklonku dobrých rokov,ktoré predchádzali veľkej hospodárskej kríze.

Ivan Habaj prešiek tvrdou školou života. Pôsobil na rôznych meistach a vykonával viaceré povolania.Silou vôle a nadania dostal sa až na vysokú školu. Po jej zakončení pôsobí v Bratislave ako právnik. V roku 1972 debutoval knihou Dolniaci. V tieni moruši je druhá autorova kniha venovaná krajine jeho detstva.

V súbore poviedok Bezradnosť náhlej osamotenosti sa stretávame najmä so staršími a starými ľuďmi z postupne sa vyľudňujúcich južanských osád. Autor sonduje zväčša v pochmúrnych osudoch, plných protikladov, bolesti nesplnených očakávaní, sklamania v ľuďoch, ktorí silou pevnej južanskej vôle bojujú svoj osamelý boj proti osudu.

V okresnom meste na juhu Slovenska búrajú starú štvrť chudobných rodinných domčekov, aby na jej mieste vyrástlo nové sídlisko. Na tejto zápletke autor konfrontuje dva životné postoje: proti ľuďom, ktorých hlavným alebo i jediným cieľom je hromadenie majetku, bohatstva a iných vonkajších znakov životného úspechu, stavia prostých robotných ľudí, čo v nijakej situácií nestrácajú zo zreteľa mravné a ľudské hodnoty, ale chcú, aby náš život nebol iba blahobytnejší a pohodlnejší, ale aj čestnejší a spravodlivejší.

románová trilógia zachytáva osudy slovenských a moravských kolonistov na území južného Slovenska v pohnutých časoch slovenských dejín od vzniku Československej republiky a osídľovania pohraničných území, cez nacionálne konflikty predvojnového roku 1938 (Kolonisti I), dramatickú sociálnu situáciu od konca vojny do začiatku spoločenských zmien roku 1948 (Kolonisti II),?až po krátke obdobie roku 1965 a ekologickú katastrofu veľkej dunajskej povodne (Kolonisti III). Večný zápas človeka?o dôstojné žitie uprostred dejinných a politických?a napokon i prírodných konfliktov a katastrof.

Autor v trilógii rozpráva o osudoch ľuďoch zo Žitného ostrova. V prvej časti zobrazuje osudy slovenských roľníkov, ktorí po prvej svetovej vojne z biedy horských políčok odišli hľadať šťastie na úrodné roviny južného Slovenska.Keď vybŕdnu z počiatočných ťažkostí života v novom prostredí a začnú sa cítiť na Žitnom ostrove ako doma, prichádza rok 1938, Mníchov, Viedenská arbitráž a nútený odchod Slovákov z územia, ktoré predtým patrilo Maďarsku.O ďalších osudoch rozpráva v druhej časti, keď sa obyvatelia Lipovej osady vracajú naspäť na Žitný ostrov. Dozvedáme sa retrospektívne, č zažili počas vojny.Zavŕšením románu je 3. časť, so silným obrazom veľkej dunajskej povodne z roku 1965 ako aj nie vždy idylickom spolužití Slovákov a Maďarov.

Šesť Habajových próz zahrnutých do tejto zbierky predstavuje kultivovaného rozprávača, ktorý pozná problémy súčasného človeka, usiluje sa ich riešiť a nachádzať východisko. Novely spája nielen istá tematická jednota, ale aj jednotný hodnotiaci pohľad na život, v ktorom je zreteľný aj autorov krok dopredu do jeho prechádzajúcich próz. Jeho hrdinovia bilancujú, retrospektívne sa zamýšľajú nad svojím osudom a konaním.

Pätnásť krátkych próz tvoriacich komponovaný celok zachytáva osudy a charaktery ľudí životom neoddeliteľne spätých s krajinou Žitného ostrova, s jej južnou atmosférou, prírodnými podmienkami a historickým časom.