Prof.ak.mal. Stanislav Balko studoval v letech 1961- 1964 na Vysoké škole výtvarných umění v Bratislavě a 1964 - 67 na Akademii výtvarných umění v Praze. Působil na Pedagogické fakultě, na Fakultě humanitních věd Univerzity Mateja Bela a jako děkan Fakulty výtvarných umění Akademie umění v Banské Bystrici. Byl členem uměleckého sdružení Gerulata,…
Monografia maliara, spisovateľa, výtvarného kritika a kultúrneho činovníka Janka Alexyho, ktorého umenie patrí k prvoradým hodnotám maliarskej moderny Slovenska. Souběžný anglický text přeložila Eva Brejová.
This book is the most comprehensive attempt to survey the history of painting and sculpture in Slovakia between 1890 and 1949. Slovak Modernism is presented as a logical, continuous complex of the endeavors of artists from all cultural backgrounds: Slovak, Hungarian, Czech, and Jewish. From the flourishing of the Austro-Hungarian Empire to the communists gaining full control over Czechoslovakia, this consideration demonstrates how art in Slovakia was exposed to many changes during this period.
Publikácia Ernest Zmeták je obsiahla monografia významného slovenského maliara, grafika, ilustrátora a zberateľa umenia. Kompletizuje najmä jeho maliarske dielo. Bohatý obrazový materiál dopĺňajú Zmetákove pamäti, ktoré písal v osemdesiatych rokoch minulého storočia, a ktoré v kompletnej podobe ešte nevyšli. Zmetákovu tvorbu v knihe hodnotí výtvarný teoretik Ján Abelovský a čitateľ má k dispozícii aj citáty z iných textov, ktoré vznikli počas umelcovho života a boli publikované v dobovej tlači či vo výstavných katalógoch.
V priebehu rôznych období bola kritika diela M. A. Bazovského (1899 - 1968) vnímaná ako výsostne regionálna, súvisiaca so záujmom maliara o slovenských "horniakov" a ich populáciu. Prvý monografista Bazovského, Karol Vaculík, objavil v jeho diele kvality, ktoré ho posunuli k európskemu maliarstvu. V pripravovanej monografii k storočnici maliara, umelecký historik Ján Abelovský poukazuje na zložitosti procesov, ktoré Bazovský prešiel na ceste "do moderny Európy". Zvlášť zdôrazňuje úsilie jeho súputníkov (Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu a Kolomana Sokola) oslobodiť sa od romantickej minulosti a preniknúť do reálnej slovenskej skutočnosti. Napriek tomu Bazovský "tieň základnej paradigmy slovenskej moderny... neprekročil", pretože "vedome hľadal a nachádzal fenomenálne, ideálne zviditeľnenie duše národa". Paradoxom slovenskej moderny je, že aj keď profilujúce osobnosti boli formovo moderné, nemohli sa stať skutočne modernými. Monografia ponúka doteraz nepublikované diela z galérií a súkromných zbierok, ktoré pomôžu lepšie pochopiť dielo jedného zo zakladateľov slovenskej moderny a jeho komplexnú osobnosť, ako ju opisuje publicista Jozef Ruttkay.