Jaroslav Rezník

Narodil sa 6.4.1942

Pseudonym Branislav Ostrochovský, Štefan Križen

Prekladá z jazykov Ruský jazyk, Český jazyk

V Liskovej prežil detstvo aj mladosť, tu vychodil základnú osemročnú školu. Po maturite na ružomberskom gymnáziu študoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine a neskôr muzeológiu na Univerzite T.G.Masaryka v Brne. Od roku 1966 pracoval v Matici slovenskej v Martine. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel z Matice odísť a 4 roky bol nezamestnaný. V roku 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od apríla 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. V rokoch 1997 – 1999 bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika a od mája 2000 je redaktorom dvojtýždenníka Tele plus.

Je ženatý, s manželkou Máriou, rodenou Ostrochovskou z Veľkého Rovného má tri deti, synov Jaroslava a Branislava a dcéru Máriu. Syn Jaroslav je ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu a syn Branislav je riaditeľom Odboru umenia na Ministerstve kultúry SR, dcéra Mária je stredoškolskou profesorkou slovenčiny, estetiky a hudobnej výchovy na Gymnáziu v Nitre. Má 2 vnučky a 2 vnukov. V Liskovej mu žije otcov brat, strýko Jozef Rezník a niekoľko bratrancov a sesterníc s rodinami.

Vydal básnické zbierky Váhavosť /1966/, Prijímanie /1968/, S vodou na jazyku /1970/, Horúčava /1993/, básnické zbierky pre deti: Zvieratká píšu deťom /1994/, Len z črpáka s pekným uškom /1995/, umelecko - náučnú knihu pre mládež Po literárnych stopách Slovenska /1989/ a jej českú verziu Literární toulky Slovenskem /1989/.

Súborné básnické dielo mu vyšlo pod názvom Dôstojnosť a iné básne /1997/. Je tiež autorom literárnych scenárov k televíznemu filmu Chlapci /1974/ a televíznym hrám Blízko odpovede /1980/, Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel /1982/, Ján Literát /1985/, Živé svetlo /1989/ a Megalé syntaxis čiže Veľká skladba /1992/. Pre deti napísal rozprávkové bábkové hry Margita a Besná /1972/, O cárovi Saltánovi /1974/, Živé svetlo /1983/, Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška /1989/, televízne rozprávkové seriály Medvedí rok /1974/, Rozprávky z praveku /1992/ a celý rad umeleckých, dokumentárnych i populárno náučných rozhlasových relácií. Autorsky pripravil 5 ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994 až 1998. Je zostavovateľom zborníka hymnických piesní a vlasteneckých básní Kto za pravdu horí /1990/ a editorom 9 zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Jeho najnovšou knihou je rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry alebo Po literárnych stopách Slovenska /2001/, za ktoré dostal hlavnú cenu Slovenského literárneho fondu.