Martin D. Arcy
Martin Cyril D’Arcy, SJ bol ústrednou postavou rozkvetu katolíckeho myslenia v Británii v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia. Narodil sa 15. 6. 1888 ako najmladší zo štyroch bratov a vzdelanie získal u jezuitov na Stonyhurst College v Lancashire, kde sa rozhodol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Jeho počiatočná jezuitská formácia trvala šesť rokov, počas ktorých sa ukázali jeho zvláštne schopnosti pri štúdiu filozofie. Vďaka tomu ho poslali do „Pope’s Hall“, jezuitského vzdelávacieho ústavu v Oxforde, aby na tejto univerzite získal titul. Po neistých začiatkoch začal excelovať a v roku 1916 získal najlepšie známky, ako aj niekoľko prestížnych univerzitných cien počas riadneho a postgraduálneho štúdia. Po období, keď opäť učil na Stonyhurst a po ďalších štúdiách sa v roku 1927 vrátil do Oxfordu do jezuitského ústavu, ktorý medzičasom premenovali na Campion Hall. Zakrátko získal povesť brilantného ohlasovateľa a obhajcu katolíckych myšlienok a na univerzite sa mu podarilo získať pre katolícku Cirkev mnohých konvertitov. V roku 1933 sa stal majstrom Campion Hall a najal významného anglického architekta Edwina Lutyensa, aby pre ústav navrhol novú budovu, ktorá bola dokončená v roku 1935. D’Arcy v priebehu nasledujúcich rokov vytvoril vynikajúcu zbierku náboženského umenia, hostil osobnosti z univerzity i mimo nej, písal aj vysielal, takže on, Campion Hall, Oxford a londýnski jezuiti boli považovaní za hlavných prispievateľov k intelektuálnej sláve katolicizmu v Británii. Martin D’Arcy zomrel 20. 11. 1976. Posmrtne bola publikovaná zbierka jeho pamätí pod názvom Laughter and Love of Friends (Smiech a láska priateľov) a v roku 1997 vyšiel jeho životopis od H. J. A. Swirea pod názvom Fr. Martin D’Arcy: Philosopher of Christian Love (Páter Martin D’Arcy: Filozof kresťanskej lásky).