Knihobot

André Pieyre de Mandiargues

    14. březen 1909 – 13. prosinec 1991

    Francouzský autor André Pieyre de Mandiargues se proslavil svými literárními díly, která často zkoumají temná a tabuizovaná témata. Jeho styl je charakteristický svou evokativní a smyslnou prózou, která čtenáře vtahuje do složitých psychologických krajin. Mandiargues se pohyboval v uměleckých kruzích své doby a jeho psaní odráží vliv surrealismu a zájem o méně prozkoumané aspekty lidské touhy a sexuality. Jeho význam spočívá v odvážném přístupu k erotismu a psychologické hloubce, což z něj činí jedinečnou postavu moderní francouzské literatury.

    André Pieyre de Mandiargues
    Motorka (Obr, 176 s.)
    Na okraj
    Mořská lilie
    Nestydatá brána
    Černé muzeum
    Vlčí slunce
    • 2003

      Motorka na okraji

      • 252 stránek
      • 9 hodin čtení
      4,3(8)Ohodnotit

      Inšpirovaný výtvarným umením Mandiargues kultivuje zmysel pre slobodu voči realite, zmysel pre tajomno, chimérickosť a záhadnosť. Kultivuje psychoerotický mýtus, až obsesívne rozvíja tému ženy, ženskosti, panenstva a nahoty. Ak Mandiargues formuluje román ako zrkadlo, potom mnohé jeho romány sú zrkadlom ženy, v ktorom sa prezerá sama, a pozorovanie autorského subjektu sa premiestňuje do jej vedomia. Tak je to aj v románe Le lis de mer (Morská ľalia, 1956) v jednoduchom príbehu dievčaťa, ktoré sa na pláži oddá neznámemu mužovi. Mandiarguov erotizmus je však vyjadrený v poetickom geste a pocite a dozvedáme sa o ňom iba z náznakov, spomienok, návratov mysle k prežitému, je transformovaný vedomím postavy. Zavŕšením obrazu ženy a erotickej predstavy o nej je román Motorka, ktorý sa pokladá za epické a barokové uzavretie Morskej ľalie. Dej románu Motorka sa odohráva v priebehu niekoľkých hodín reálneho času (ktorý sa takmer zhoduje s časom potrebným na prečítanie diela). Autor vyrozpráva príbeh o ľúbostnom vzťahu Rebeky Nulovej a Daniela Lionarta. Ústrednou postavou je Rebeka, dcéra kníhkupca Resa, vydatá niekoľko mesiacov. Prežíva však veľmi intenzívny a zároveň bizarný ľúbostný vzťah k omnoho staršiemu Danielovi, ktorého označuje ako svojho milenca...

      Motorka na okraji
    • 1999

      'À Propos de Paris' presents the photographer's personal selection of more than 130 of his best photographs of Paris, taken over more than 50 years and reaching far beyond the clichés of tourism and popular myth.

      A Propos de Paris
    • 1996

      Vynikající dílo známého francouzského spisovatele druhé surrealistické generace.

      Nestydatá brána
    • 1994

      Überschreitungen Ein Engländer kommt in das von den deutschen besetzte Frankreich und bezieht eine einsame Schloßfestung in der Bretagne. Dort geht er der Jagd auf erotische Objekte nach und lebt seine seinen erotischen Gelüste aus. Die Darstellungen sexueller Überschreitungen gehen Hand in Hand mit unnachahmlichem schwarzen Humor. „Ich möchte von der wunderbaren Inspirationsquelle sprechen, die der Schmerz in Mischung mit dem Humor ist, im Verein mit einer gweissen Erotik, mit einem gewissen Sadismus und Masochismus, mit einer überscharfen Wahrnehmung und mit einer ungeheuren Lebenslust.“ André Pieyre de Mandiargues

      Der Engländer
    • 1992

      Vlčí slunce

      • 126 stránek
      • 5 hodin čtení
      3,9(11)Ohodnotit

      Imaginativní povídky autora druhé generace francouzských surrealistů, jejichž erotičnost a krutost vyjadřuje osamělost a tragický úděl moderního člověka.

      Vlčí slunce
    • 1991

      Román na hranici snu a skutečnosti, příběh dvou dívek, které se rozhodly vstoupit do světa dospělosti na sardinské pláži.

      Mořská lilie
    • 1989

      Tout disparaîtra

      • 214 stránek
      • 8 hodin čtení
      4,4(3)Ohodnotit

      Récit plutôt que roman, bien entendu, le temps de cette dernière "fiction" de Mandiargues n'excède pas un bel après-midi de fin du printemps à Paris. Quoique le personnage masculin y tienne beaucoup de place, le premier rôle est dévolu à une comédienne, à mi-chemin de la courtisane suivant le mot de Baudelaire, qui permet à l'auteur de mettre en scène un theatrum eroticum conforme à son goût, dans une sorte de jardin exotique sous un toit en verrière. Et si la seconde partie du récit fait surgir toute nue du fleuve Seine une certaine Mériem, dont le nom n'est que la forme arabe de l'hébraïque Miriam auquel répondait la comédienne, n'est-ce pas encore l'incarnation théâtrale d'un certain éternel féminin qui, au moyen d'une dague tolédane du XI> siècle, mettra par effusion de sang le point final à l'histoire ?

      Tout disparaîtra