utor sa venuje poézii už od štrnástich rokov. Najskôr písal \"svetské\", neskôr intímne básne. Lákal ho Maupassant i Balzac, v nich nachádzal inšpiráciu pre ľúbosť. Láska a trýzeň z nej mu zostala v srdci, aj keď musel do vyhnanstva. Láska však nepozná hranice, teší i trápi básnika dňom i nocou. Okrem zbierky Slzy a bozky ju vtesnal i do zbierok Milovanie so sfingami, Lásky nikdy nespia a Básne za mrežami. Napísal aj romány Vyvolávanie slnka, Iná tvár človeka a Keď bohovia nemrú, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve slovenských spisovateľov.
Toto pôvodné slovenské prozaické dielo vzniklo v slobodnom svete (v Kanade) v
roku 1974. Na politickom pozadí Slovenska na začiatku päťdesiatych rokov
defilujú dve nerovné sily stojace proti sebe - totalita politickej moci a
jedinec, človek priamočiary, idúci za svojou pravdou, o ktorej je presvedčený,
že existuje, že stojí na jeho strane a že nevedie nikam inam, než k pravde.
Autor v románe pútavo zobrazuje nielen človeka ako jedinca, ale pestrofarebne
vykresľuje aj obraz jeho duše, sily, múdrosti. Ivan Moskovič, muž stredného
veku, otec a novinár, je postava stavaná premyslene, ale hlavne nevšedne.
Zosobňuje silu viery človeka v seba samého. Toto literárne dielo zapĺňa jednu
z rán na duši slovenského človeka, ktorého politická moc v oných rokoch kruto
gniavila spôsobom, ktorý mu bol taký cudzí. Je to memento histórie, ktorá sa
odohrala a ktorá sa nesmie opakovať. Hodnota diela je v tom, že poukazuje na
zraniteľnosť ľudskej duše a varuje pred krutosťou, ktorá sa môže aj opakovať.
Román je osviežením súčasnej slovenskej prózy. S hlbokým filozoficko-ľudským a
zároveň hravým pohľadom na život, ktorý sa mení pred očami čitateľa z minúty
na minútu, nás núti pozabudnúť na iné veci či situácie, ktoré nás obklopujú,
držiac nás v zajatí, z ktorého sa nedá len tak ľahko uniknúť.
Milovanie so sfingami je zbierkou básní plnou lásky k milovanému človeku, domovine, ale aj hľadaním zmyslu ľudskej existencie. Láska k sfinge je prenesenou láskou k zvečnenej bytosti, ktorá nezradí a nahradzuje pravosť vzťahu, keď realita je posunutá nezmyslami života do pozadia. Básnik v zbierke odsudzuje nezáujem o pozitívny prístup k životu i ľahostajnosť k ľudskému osudu, keď život sa ponúka na dosah ruky, len treba za ním siahnuť... Doménou tohto diela je bolesť i nádej žitia človeka i jeho domoviny v nečase dejín, ktoré bývajú kruté.
