Knihobot

Zuzana Panczová

    Volkskunde in den Diensten des Dritten Reiches
    Konšpiračné teórie: Témy, historické kontexty a argumentačné stratégie
    • Konšpiračné teórie sa týkajú dôležitých a citlivých sfér spoločenského života, ktoré zároveň predstavujú zdroj skupinového napätia (otázky morálky, náboženstva, politiky, životného prostredia, prírodných katastrof, vojen a pod.). Do tohto napätia a neistoty prinášajú jednoznačné odhalenia ich príčiny ( vinníkov) a budúcich následkov, pôsobia fundovane, a v neposlednej miere väčšinou vytvárajú z reality, na prvý pohľad fádnej a chaotickej, vzrušujúce príbehy. Sú prostriedkom šírenia a obhajovania konkrétnych ideológií. Ako stabilná súčasť ideologických diskurzov sa ich zdieľanie či odmietanie v danej komunite môže stať významným kritériom členstva. Podobne ako mnohé zo súčasných povestí i konšpiračné teórie môžu byť významným indikátorom množstva úzkostí a konfliktov zdieľaných v širších či užších sociálnych skupinách, dajú sa z nich pomerne plasticky extrahovať konkrétne auto- a heterostereotypy, predstavy o skupinových cieľoch a hodnotových orientáciách. Ich výskum je teda zdrojom interdisciplinárne využiteľných informácií o súčasnej spoločnosti.

      Konšpiračné teórie: Témy, historické kontexty a argumentačné stratégie
    • Die Publikation weist nach, wie das nationalsozialistische Deutschland in den 1940er Jahren wissenschaftliche Disziplinen wie die Volkskunde institutionell und personell zur Durchsetzung seiner Ideologie vereinnahmte. Am Beispiel des Instituts für Heimatforschung in Käsmark identifiziert sie Akteurinnen und Akteure und deren Einflussnahme auf die volkskundliche und nationalgeschichtliche Forschung in der Slowakei. Die Autorinnen und der Autor untersuchen den ideologischen Kontext volkskundlicher Forschung zur deutschen Minderheit in der Slowakei während des Zweiten Weltkriegs. Erstmals wurden dazu zeitgenössische Quellen ausgewertet, die am Institut für Ethnologie und Sozialanthropologie der Slowakischen Akademie der Wissenschaften und an anderen Standorten verwahrt waren. Mit dieser Untersuchung nationalsozialistischer Einflussnahme auf Akteure und Institutionen im Fach Volkskunde soll eine breitere Diskussion über das Verhältnis von Ideologie und Wissenschaft angestoßen werden.

      Volkskunde in den Diensten des Dritten Reiches