Ivan Izakovič Pořadí knih

Drama o čtyřech dějstvích. Odehrává se v 19. století, v jednom z okresů středního Ruska Příběh vypráví o muži středního věku Nikolaji Ivanovovi. Autor dokonale líčí jeho pocity, které jsou plné smutku a pocitu promarněného života. Kdysi dávno se oženil s bohatou židovkou Annou, ale její rodiče se jí zřekli a zanechali nezaopatřenou. Nikolaji by se ale hodil majetek – zvlášť v této kruté době, kdy je zadlužen a nevyplácí zaměstnancům mzdu. Dluží paní Lebeděvové, bohaté a lakomé paní. Její dcera Sáša se do Nikolaje zamiluje. Pro Annu, Ivanovovu manželku je to zdrcující. Je ovšem nakažena tuberkolózou a za dva roky umírá. Ivanovovi nic nebrání vzít si Sášu, snad jen morální hledisko...

Príbeh nezvyčajnej transplantácie obličky odohráva sa na prelome rokov 1952/53 v Paríži, tak ako ho zaznamenal mladý slovenský novinár, emigrant. Po rokoch sa vracia k okolnostiam nedokončenej práce na cykle článkov, v ktorých chcel zachytiť priebeh unikátnej transplantácie a zároveň poodhaliť zákulisie parížskeho lekárskeho a novinárskeho sveta. Próza má dynamický dej. S napätím sledujeme dramatický boj francúzskych lekárov s vlastnou neskúsenosťou, s bariérou imunitnej odpovede, i bolestný zápas mladého organizmu o prežitie. Transplantácie boli a sú nielen lekárskym, ale i právnym a etickým problémom. Za pokrok sa platí obeťami i omylmi. Má právo uznávaný lekár využiť nezvratné odhodlanie matky–darkyne, ktorá súhlasí so všetkým v nádeji, že zachráni život jediného syna? A čo etika novinára? Pokiaľ môže zájsť v honbe za senzáciou, vo vidine presadiť sa vo svojej brandži? Bol pokus o nápravu tragickej chyby márny?

Výber z poviedkovej a novelistickej tvorby ruského symbolistu je tématicky a žánrovo pestrým literárnym dielom. Pozostáva z troch cyklov: O dávnej minulosti, O smutnej prítomnosti a O možnej budúcnosti.

Životný príbeh biskupa Bartolomého de Las Casas, nazývaného Ochranca Indiánov, a kráľa Karola V., zakladateľa španielskej línie Habsburgovcov, je originálnou historickou freskou nášho sveta v 16. storočí, storočí veľkých zmien a veľkých mien. Tomuto storočiu vtlačili výraznú pečať také osobnosti ako Michelangelo, Luther, Kopernik či Las Casas. O tomto veľkom Španielovi na Slovensku veľa nevieme, hoci sa výrazne zapísal do histórie ľudstva ako výnimočný človek. Obyčajného konkistadora, plantážnika a neskôr mnícha povýšil kráľ na biskupa, a ten sa stal najvytrvalejším a najneohrozenejším obhajcom práv pôvodných obyvateľov Ameriky. Jeho svetoznáma Krátka správa o pustošení a vyľudnení Nového sveta, dodnes neprístupná slovenskému čitateľovi, je otrasnou výpoveďou o ukrutnostiach páchaných na Indiánoch a svedectvom boja jej autora proti nespravodlivým vojnám, protestom proti šíreniu kresťanstva násilím. Autor zrekonštruoval biskupove životné peripetie cez prizmu zložitého vzťahu ku kráľovi, rozšírené o mnohé zaujímavosti z objavenia Ameriky, dobývania Yucatanu, rozprávanie o tajomnej civilizácii Mayov, ako aj o dramatickej dišpute vo Valladolide, pri ktorej v prítomnosti Karola V. obhájil Las Casas tézu, že Indiáni sú ľudské bytosti a majú právo na dôstojný život, a to všetko doplnené o fakty, ktoré dejepisci zvyčajne nespomínajú.

Budeme svedkami agónie posledného panovníka Inkov Tahuantinsuyu, opojenia z moci a bohatstva, ako i ďalších udalostí, ktoré zmenili dejiny juhoamerického kontinentu. Ako je možné, že si hŕstka dobrodruhov dokázala podmaniť takú obrovskú ríšu? Autor románu nám ponúka odpoveď v hľadaní pravdy života v pravde dejín. Pomáha si znalosťami z dlhodobého štúdia dobových prameňov i putovaním po stopách svojich hrdinov.

Tragický osud carské rodiny Romanovců v posledních patnácti měsících života - od února 1917, kdy byl car Mikuláš nucen abdikovat, až do vyvraždění jeho rodiny, služebných a nejbližších přátel v létě 1918 - klade i v dnešní době řadu otazníků. Na širším politickém pozadí sledujeme snahy Prozatímní vlády řešit situaci kolem zatčeného cara a jeho rodiny kompromisem, přísně střeženou, ale přitom luxusní izolací. Očistec a nakonec pravé peklo si však carská rodina a hrstka jejích nejvěrnějších posléze prožila na Sibiři, kam byli převezeni, neboť tam měli bolševici, kteří převzali moc, rozhodující vliv. Ve jménu revoluce, moci a prospěchu připravili členové vítězné strany uvězněným pokořující, nesnesitelné podmínky, kdy se neštítili prakticky ničeho. Záminkou k závěrečnému hromadnému krveprolití posloužila falešná zpráva, že vězňové budou osvobozeni, jíž bývalý car uvěřil. Jedna z nejděsivějších, přísně utajovaných stránek začátků bolševické moci je dodnes živým mementem toho, kam až může vést slepá poslušnost, netolerance a chorobná touha po neomezené moci... celý text

Atahualpa, posledný Inka tvorí poslednú časť voľnej trilógie Ivana Izakoviča, v ktorej originálnym spôsobom zachycuje dramatický vpád Španielov na americký kontinent a ich kruté boje s Maymi, Aztékmi a Inkami.

Kniha Geniálny diletant zachytáva život a dielo Modesta Petroviča Musorgského, vari najznámejšieho predstaviteľa tzv. Mocnej hŕstky, skupiny mladých hudobných skladateľov z druhej polovice 19. storočia, do ktorej okrem neho patrili takí umelci ako Balakirev, Rimskij-Korsakov, Borodin či Cézar Kiuj. Práve Musorgskij svojím Borisom Godunovom urobil prelom vo vývine ruskej, ba vari aj svetovej opery tým, že našiel hudobný výraz tak pre závažnú, umelecky i historicky významnú tému, ako aj pre hovorovú ľudovú reč. Prirodzene, jeho dielo našlo nadšených obdivovateľov, ale aj zúrivých odporcov, dosť mocných, aby skladateľovi mohli strpčiť život a podlomiť jeho ďalšie tvorivé výboje.

Hneď prvý dialóg románu Tenorista uvádza čitateľa do neveľmi známeho, no tým príťažlivejšieho divadelného zákulisia a zároveň mu predstavuje menej sympatickú stránku tohto prostredia. Keď zbožňovaní miláčikovia publika zídu zo scény, stávajú sa obyčajnými ľuďmi, zavše aj precitlivenými či márnomyseľnými. Platí to najmä o hlavnom hrdinovi — nadanom tenoristovi Borisovi Selickom. Uvedomuje si svoj mimoriadny talent a má pocit, že ako umelec môže od života očakávať viac než obyčajný smrteľník. Vo vzťahu k obetavej manželke sa prejavuje ako nechápavý, sebecký a netolerantný partner, schopný bezohľadne sa zahrávať s citmi iných. Až neskôr vysvitá, aké okolnosti mali vplyv na formovanie jeho osobnosti. Na druhej strane však Boris vie byť štedrý, nezištný, veľkorysý. Keď ide o to, aby podal vrcholný umelecký výkon, vie vypäť všetky sily a nijako sa nešetrí. Nevidí len vlastný talent, má schopnosť neomylne ho rozpoznať aj u iných a neváha urobiť čokoľvek, aby pomohol nadanému človeku uplatniť sa. Angažmán v moskovskom Veľkom divadle je dôstojným vyvrcholením jeho kariéry a prejavom zaslúženého ocenenia jeho vokálneho majstrovstva.