Nájdené nemanželské dieťa výrazne zasiahne do volieb župana. Veselohru, ktorá rozvíja tento príbeh, napísal Jonáš Záborský v roku 1866. Bola podľa nej natočená i televízna inscenácia a objavila sa aj na doskách slovenských divadiel. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jonáš Záborský. Výber z diela III. SVKL. Bratislava 1954. 421 s. Viera Bunčáková, redaktorka edície Odkazy našej klasiky a zodpovedná redaktorka.
Dielo Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových vychádza po takmer 140 rokoch od svojho vzniku po prvý raz. Doslovný prepis Záborského rukopisu umožňuje plnohodnotne zažiť dielo tak, ako ho autor dokončil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Tri predchádzajúce pokusy o vydanie stroskotali, a tak sa súčasnému čitateľovi ponúka premiéra tohto jedinečného diela. Dielo vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia Záborského narodenia. Doteraz bolo dostupné iba v rukopise, a preto je aj odborná verejnosť o ňom pomerne slabo informovaná, väčšinou len sprostredkovane.
Jonáš Záborský vo svojom diele kriticky zobrazuje porevolučné pomery v 19. storočí na Slovensku. Podáva dobové svedectvo o zápase jednoduchého človeka, ktorého sa dotýkajú snahy vládnucej vrstvy o maďarizáciu Uhorska, úpadok šľachty, pohŕdanie slovanstvom a zaostalosť slovenského ľudu.rnDva dni v Chujave je jedna zo Záborského najvýznamnejších próz. Novela je zložená z dvoch hlavných častí – Deň škaredý, Deň pekný. Prvá časť nám predostiera bezútešný obraz života chudobných dedinčanov – obyvateľov Chujavy, ich márneho boja s útlakom zo strany šľachty, maďarských úradov i miestnych úžerníkov. Chudoba a zdanlivo bezvýchodisková situácia spôsobuje, že nevzdelaní ľudia hľadajú útočisko v alkohole, čím sa dostávajú do stále zložitejšej životnej situácie. Naproti tomu Deň pekný opisuje istý slávnostný deň v tej istej obci o niekoľko rokov neskôr. Z rozprávania katolíckeho farára Rastica sa čitateľ postupne dozvedá, ako sa za pomoci niekoľkých obetavých priateľov podarilo Chujavu pretvoriť v pokrokovú obec a zlepšiť život jej obyvateľom.rnKrátka próza Jurát sa odohráva v Pešti, kde sa skrachovaný, bezcharakterný zeman podvodom votrie do rodiny zámožného kupca a privedie ju k hanbe.
Dramatik, prozaik, básnik i publicista Jonáš Záborský si svojím životom a dielom vyslúžil rôzne epitetá – "župčiansky samotár", "prvý slovenský disident", "národný hriešnik"... Za tento výber z diela, obsahujúci najpopulárnejšie i menej známe prózy (Chruňo a Mandragora, Mroč, Hlovík medzi vzbúreným ľudom, Dva dni v Chujave) a niekoľko bájok, by si zaslúžil aj prívlastok "prezieravý satirik". Kniha je vynikajúcou pomôckou pre študentov a zábavným čítaním pre všetkých.
Svätoplukova zrada - Najdúch - Holub - Bájky, žihadlice, rozhovory - Hurbaniáda - Vlastný životopis - Rozmluva filozofická o svete
Tri Záborského poviedky, odtlačené v tomto zväzku, dokumentujú základné polohy jeho tvorby. Poviedka "Dva dni v Chujave" svojim groteskne pochmúrnym kriticizmom odhaľuje čitateľovi autorove utopicko-kritické názory na život porevolučnej slovenskej dediny a predkladá smelé plány na zásadnú zmenu sociálneho postavenia drobných sedliakov. Groteskno-satirická poviedka "Šofránkovci" ilustruje na osude dvoch bratov rub a líce dobového nacionálneho fanatizmu, ktorý robí z ľudí nemysliace bytosti, ovládané "falošnám vedomím" pseudovlastenectva. Autobiografický obraz "Panslavistický farár" dáva nám možnosť nazrieť do kapitol zo životopisu slovenského vzdelanca z polovice 19. storočia, ktorý sa tvrdo prebíja životom, znevažovaný šovinistickou vrchnosťou a "mätežným" ľudom. Záborského poviedky zobrazujú neoficiáne stránky romantickej doby ako neľútostný "boj všetkých proti všetkým". Autorova satira, paródia a komika stoja však v službe pokrokového zámeru - zničiť dobové povery a predsudky všetkého druhu, či už korenia v idealistickom svetonázore vzdelancov alebo nevedomosti ľudových vrstiev.
Historická smutnohra v šiestich dejstvách, ktorej autorom je významný slovenský spisovateľ Jonáš Záborský.
Pozoruhodné dílko slovenského autora (1812-1876), povoláním evangelického faráře. Nadán darem satiry, parodie a drsného, až rabelaisovského humoru, vypráví o podivuhodných dobrodružstvích doktora Fausta cestou do slovenského Kocourkova a za pobytu v něm a útočí tak proti všemu špatnému, zaostalému a hloupému, co kolem sebe viděl a zbystřeným smyslem pro pravdu a pokrok dobře rozpoznával.
