Jonáš Záborský Knihy

Pozoruhodné dílko slovenského autora (1812-1876), povoláním evangelického faráře. Nadán darem satiry, parodie a drsného, až rabelaisovského humoru, vypráví o podivuhodných dobrodružstvích doktora Fausta cestou do slovenského Kocourkova a za pobytu v něm a útočí tak proti všemu špatnému, zaostalému a hloupému, co kolem sebe viděl a zbystřeným smyslem pro pravdu a pokrok dobře rozpoznával.

Dielo Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových vychádza po takmer 140 rokoch od svojho vzniku po prvý raz. Doslovný prepis Záborského rukopisu umožňuje plnohodnotne zažiť dielo tak, ako ho autor dokončil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Tri predchádzajúce pokusy o vydanie stroskotali, a tak sa súčasnému čitateľovi ponúka premiéra tohto jedinečného diela. Dielo vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia Záborského narodenia. Doteraz bolo dostupné iba v rukopise, a preto je aj odborná verejnosť o ňom pomerne slabo informovaná, väčšinou len sprostredkovane.

Svätoplukova zrada - Najdúch - Holub - Bájky, žihadlice, rozhovory - Hurbaniáda - Vlastný životopis - Rozmluva filozofická o svete

„Životopis spisovateľov objasňuje značne jeho diela, je akoby kľúčom do ich svätyne. A nikto, tuším, život človeka vernejšie opísať nemôže ako on sám. To, hľa, príčina, prečo ja končím svoju spisovateľskú činnosť krátkym opísaním pamätnejších svojich osudov. Kto menovite so slovenskou literárnou i politickou históriou zapodievať sa bude, ten tu daktoré užitočné pokynutia nájde.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jonáš Záborský. Dielo II.. Tatran. Bratislava 1989. 433 s.   Bibliografické poznámky: Vlastný životopis Jonáša Záborského 1869, str. 1 — 99 (LAPSL Martin, sig. II. F 13). „Lepší od tohto Životopis z roku 1872 nachádza sa v Záborí u synov môjho brata Karola Záhorského Husáre. Ale to je dielo určené len pre rodinu.“

Nájdené nemanželské dieťa výrazne zasiahne do volieb župana. Veselohru, ktorá rozvíja tento príbeh, napísal Jonáš Záborský v roku 1866. Bola podľa nej natočená i televízna inscenácia a objavila sa aj na doskách slovenských divadiel. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jonáš Záborský. Výber z diela III. SVKL. Bratislava 1954. 421 s. Viera Bunčáková, redaktorka edície Odkazy našej klasiky a zodpovedná redaktorka.

DVA DNI V CHUJAVE - skladá sa z 2 častí: a) DEŇ ŠKAREDÝ - je ostrou satirou na byrokraciu a zemianstvo b) DEŇ PEKNÝ -Kým v prvej časti položil dôraz na sociálnu kritiku, v druhej časti sa snažil nájsť aj isté východisko z nepriaznivého sociálneho a duchovného položenia slovenského ľudu.Autor tu ľud vykreslil s jeho hrubými mravmi a pijanstvom. Tento stav vidí ako dôsledok bezprávneho zaobchádzania s ľudom. Vykorisťovateľov predstavuje statkár Kobzay, ktorý sa k ľudu správa panovačné a urážlivo. Satira poviedky je založená na vyjadrovaní hlavných postáv a na situáciách.

Historická smutnohra v šiestich dejstvách, ktorej autorom je významný slovenský spisovateľ Jonáš Záborský.