Dva tisíce let vývoje mincovnictví na našem území tvoří dramatický obraz života v průběhu staletí. Autoři sledují osudy mincí od panovnických dvorů, přes mincovny, vývoj ražby až po peněžní reformy, úpadky, podvody a padělatelské dílny.
Autor textu nahlíží na život a dílo Jiřího Wolkera v širších souvislostech, než je tradičně nahlížen, přičemž fotograf zachycuje o Wolkerovi dosud málo známé skutečnosti.
Všeobecne panuje predstava, že peňazokazectvo je nekalá činnosť, ktorá sa uskutočňuje najčastejšie v tajuplných pivničných priestoroch, kde sa krúti kľukou akéhosi zariadenia, z ktorého potom vypadávajú novučičké bankovky. Je to nepochybne lákavá romantická vidina, ako sa ľahko a rýchlo dostať k peniazom. Nedá sa poprieť, že niektorí ľudia si týmto spôsobom naozaj pomohli. Nemožno však nevidieť, že iní-hoci sa to zdá neuveriteľné -vyšli falšovaním peňazí na mizinu. S peňazokazectvom je to vôbec zložité, aj s jeho príčinami aj s jeho následkami. Kniha sa zaoberá týmto fenoménom, stopuje peňazokazectvo atentátnikov, aj tých, čo proti ním bojujú. Chce poznať útočníkov, aj ich obete. Zaujíma sa o protokoly bezpečnostných orgánov, výpovede svedkov i celé súdne procesy, o správy z tlače i názory zasvätencov. Nazerá do zákulisia zväčša neznámeho, pretože svojho času informácie o ňom neboli vôbec určené pre verejnosť. Z desaťtisícov strán dokumentárnych materiálov tu defilujú len prípady, ktoré sa vzťahujú na československé územie. Odohrávajú sa v období od roku 1919 až do menovej reformy v roku 1953 a týkajú sa peňazí našich aj cudzích.
Odkud vlastně naši předkové přišli do země, která je dnes naší vlastí? Kdy se to přihodilo? A jak k tomu došlo? Co se na zdejším území vůbec odehrávalo v tom nejasném období mezi jejich příchodem – a prvními historickými zprávami? To jsou hlavní otázky, na něž hodláme v této knizehledat odpovědi...