Ľudo Zelienka

Ľudo Zelienka

(tiež Zeljenka, pseudonymy Ľudovít Radimovský, Ľudo Zelienka-Akela, Ľudo Zelienka-Detvan, Ľudo Zelienka-Hron, Ujo z Detvy a iné)

(* 5. december 1917, Zvolen – † 8. august 1977, Bratislava)

bol slovenský novinár, dramatik, publicista, pedagóg, redaktor, prekladateľ a ľudový rozprávač.

Životopis Narodil sa v robotníckej rodine Ľudovíta Zelienku a jeho manželky Paulíny, rodenej Kankovej. Vzdelanie získaval na reálnom gymnáziu vo Zvolene, na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici, kde aj v roku 1939 maturoval, a neskôr študoval externe v Bratislave etnografiu a v roku 1968 tu aj promoval.

V rokoch 1939 - 1940 pracoval ako učiteľ v Zolnej, v rokoch 1940 - 1944 bol riaditeľom školy v Budči. V roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania, v rokoch 1945 - 1950 bol prednostom oddelenia a neskôr celého odboru na Povereníctve školstva a od roku 1950 až do smrti pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve ako propagačný redaktor a neskôr šéfredaktor oddelenia časopisov. Zomrel v roku 1976 v Bratislave.

Tvorba Prvé literárne diela začal uverejňovať ešte počas stredoškolských štúdií v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier a A-Zet, neskôr prispieval i do periodík Pravda, Práca, Smena, Sloboda, Hlas ľudu, Život a pod. Začal uverejňovaním fejtónov, čŕt a poviedok, no písal tiež rozhlasové hry, menšie rozhlasové dramatické útvary a skeče. Knižne debutoval v roku 1950 divadelnou hrou pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa. Tematicky čerpal z ľudovej slovesnosti i zo súčasnosti, snažil sa vzbudzovať lásku k prírode a zmysel pre povinnosť. V tvorbe pre deti sa venoval písaniu najmä humoristických próz, no tiež veselohier a zbieraniu anekdôt, vtipov a historiek. Je tiež autorom populárnych príručiek a spevníkov, estrádnych, rozhlasových a televíznych scenárov. Vynikol aj ako ochotník a ľudový rozprávač. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z maďarskej a českej literatúry, väčšinou humoristickej.

Ocenenia 1946 - Rad SNP II. triedy 1947 - československá vojenská medaila Za zásluhy I. stupňa 1969 - zaslúžilý pracovník kultúry

Dielo Tvorba pre deti a mládež
1950 - Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, divadelná hra (inscenácia v roku 1944) 1952 - Figliari spod Poľany, divadelná hra (inscenácia v roku 1951) 1952 - Živý kútik, veselohra (inscenácia v roku 1951) 1954 - Rozprávka pri praslici, libreto k prvej detskej opere na motívy diela Figliari spod Poľany (hudba J. Kowalski) 1959 - Tragédia prvých letcov, celovečerné bábkové predstavenie podľa starogréckej povesti o Daidalovi a Ikarovi 1956 - Z rozprávky do rozprávky, súbory scénok, dramatizácie klasických ľudových rozprávok 1959 - Bábky hrajú deťom, dramatizácie klasických ľudových rozprávok 1953 - Ohnivko slávností, zbierka divadelných a bábkových scénok, dramatizácií rozprávok a piesní 1955 - Hráme maličkým (spoluautorka L. Dedinská) , zbierka divadelných a bábkových scénok, dramatizácií rozprávok a piesní 1968 - Scénky pre malých, menších, najmenších, zbierka divadelných a bábkových scénok, dramatizácií rozprávok a piesní 1943 - Hor sa do letovísk SEM, praktická príručka so spevníkom 1946 - Skauti, spievajme, praktická príručka so spevníkom 1948 - Spevy mladých, praktická príručka so spevníkom

Knihy pre dospelých 1957 - Radostná rekreácia, inštruktážna kniha 1961 - Detvianska nátura, humorná mozaika zo života podpolianskeho ľudu 1962 - Malý zábavník, humoristický zborník 1972 - Poľovnícke smiechoty 1974 - Rybárske smiechoty 1976 - Kamienky do mozaiky 1978 - Športové smiechoty Hlas svedomia a iné novely

Dráma pre dospelých 1975 - Žinčica kontra infarkt, veselohra so spevmi a tancami Vo vyšetrovacej väzbe

Kabarety 1953 - Smiechom k srdcu 1970 - Letisko Bratislava neprijíma

Televízna tvorba Chválenkári, humoristický seriál

Zborníky a preklady 1953 - Súčasná sovietska satira (zostavovateľ, spoluautor Š. Wieskopf) 1954 - Výber z maďarskej satiry (zostavovateľ i prekladateľ) O. Waltrová - Rozprávka o zlatej kačke J. Mikula - Muž, ktorý blesky krstil