Maimonides
30. březen 1138 – 13. prosinec 1204
Rabi Moše ben Maimon, známý jako Maimonides, byl přední židovský filozof a jeden z největších učenců Tóry a lékařů středověku. Jeho dílo je hluboce zakořeněno ve filozofii a náboženských textech, přičemž se vyhýbal mystice a kritizoval poezii jakožto formu čisté fikce. Navzdory neklidnému životu, plnému přesunů a pronásledování, Maimonides skládal svá klíčová díla. Byl nejen vlivným myslitelem, ale také uznávaným lékařem, který sloužil i panovníkům.
Maimonides sa narodil v Córdobe v Španielsku. Pôsobil ako rabín, lekár a filozof v Španielsku, Maroku a Egypte. Spolu so svojim súčasníkom, moslimským vzdelancom Ibn Rušdom (Averroom), sa zaoberal a rozvíjal aristotelovskú filozofickú tradíciu. Obaja učenci svojim výkladom Aristotela zásadne ovplyvnili západnú Európu, kde bola aristotelovská filozofia po storočia takmer neznáma. Medzi kresťanských učencov oboznámených s Maimonidom patrili Albert Veľký a Tomáš Akvinský. Maimonides považoval za jeden zo svojich kľúčových postulátov fakt, že pravdy, ku ktorým dospeje ľudský intelekt, nemôžu odporovať pravdám, ktoré odhalil Boh. Pridržiava sa dôsledne apofatickej teológie, podľa ktorej iba negatívne tvrdenia môžu poslúžiť na pravdivé popísane Boha. Vhodné je preto tvrdiť „Boh nie je mnohoraký“ a nie „Boh je Jeden“ Hoci jeho dielo týkajúce sa židovského práva a etiky sa stretlo počas jeho života s opozíciou, po smrti bol uznaný za jedného z najpoprednejších právnych odborníkov a filozofov v židovských dejinách. Jeho početné diela sú považované za základný kameň židovského vzdelania a jeho štrnásťzväzková Mišne Tóra si udržiava kanonickú autoritu pokiaľ ide o talmudické právo. Maimonides zomrel v Egypte 12. decembra (20. tevetu podľa židovského kalendára) roku 1204.