Staríček Imrich
RNDr. Imrich Staríček, CSc. sa narodil v Hlohovci. Širšej slovenskej verejnosti bol takmer neznámy, no známejší bol vo vedeckých kruhoch a azda najznámejší v kruhoch náboženských aktivistov ako väzeň za Krista. Termín „politický väzeň” sa naňho nehodí, lebo politike sa nevenoval. Napriek tomu bol roku 1951 zaistený a roku 1954 odsúdený na 15 rokov „za vlastizradu”. Jeho „zločin” podľa rozsudku spočíval v tom, že „ako aktívny člen Kolakovičovho spoločenstva Rodina bol organizátorom ilegálnych krúžkov vatikánskej Katolíckej akcie, ktorá odvádzala mládež od budovateľského úsilia, od štúdia marxizmu-leninizmu a vychovávala k prítulnosti k Vatikánu”. V máji roku 1962 bol na amnestiu z väzenia prepustený. Do roku 1968 pracoval ako stavebný robotník, potom sa s pomocou priateľov zamestnal v Ústave teórie merania SAV, kde sa profesijne orientoval na teoretickú fyziku, teóriu merania a dejiny fyziky. Od roku 1989 až do svojej osemdesiatky bol aktívny ako autor i horlivý prednášateľ na problematiku vzťahu medzi vedou a vierou. Aj publikácia Kresťanstvo a fyzika, ktorú vydal Spolok sv. Vojtecha roku 1999, má úvodný príspevok z pera Dr. Staríčka „Vedecké poznanie a náboženstvo v dejinách”. Útrapy z väzenia poznamenali jeho zdravotný stav. Všetky zdravotné problémy, najmä ťažkosti a bolesti pri chôdzi znášal so vzornou trpezlivosťou. Odovzdane prijal i poslednú chorobu, ktorá ukončila jeho životné skúšky.