Zbierka Skepsa (vyšla v pôsobivej úprave Dušana Grečnera, ktorý na obálku použil jednu z grafík Albína Brunovského) je sedemnástou a zároveň poslednou skladbou Jána Šimonoviča, pozostávajúcou zo štrnástich básní. Ich leitmotív sa odvíja od titulu zbierky: skepsa sa vznáša v povetrí ako ťaživá mora, "životy sa ako mátohy pretláčajú nedôstojnou spoločenskou húštinou", "naše srdcia sú odpadkové koše" a "spoločne znechucujeme kompletne pomýlenú mladú vrstvu ľudstva". Pozitívne skeptický apel na ľudí, pohybujúcich sa v "cirkuse násilia medzi odpadkami umenia", sa však na viacerých miestach premieňa na kázanie s moralizujúcou príchuťou, kde sa autor chce vyrovnať s ponovembrovými reáliami na celom svete.
Šimonovič Ján Pořadí knih (chronologicky)







Krk ľalie
- 57 stránek
- 2 hodiny čtení
Pätnásta básnická zbierka autora sa vyrovnáva so smrťou matky. Nastoľuje základné otázky bytia: Čo je tam? A načo sme tu boli?
Zo strieborného rázcestia
- 64 stránek
- 3 hodiny čtení
Povinnosť k radosti
- 256 stránek
- 9 hodin čtení
Tichým krikom
- 160 stránek
- 6 hodin čtení
Dvojdielny román o Henrichovi IV. vytvoril autor počas svojej emigrácie vo Francúzsku. Pripravoval sa naň 7 rokov a v krajine svojho hrdinu ho za ďalších 7 rokov napísal. Na svoju prácu bol naozaj dokonale pripravený. V zrelosti kráľa Henricha IV. sa stretnete s kráľom už ostarnutým, ktorý všaknejako neupustil od svojich ideálov. Po dobytí Paríža prichádzajú ďalšie víťazstvá až po historický edikt, ktorý sa okrem jednoty Francúzsku zákonom zaručuje aj duchovná sloboda.
Autorove úvahy o teórii poézie a problémoch prekladu.









