Staré povesti slovenské

Kto som? Skadiaľ pochádzam? Kam smerujem? Tieto večné otázky si nekladú len jednotlivci, ale aj národy. Na území medzi Tatrami a Dunajom sa vystriedali osídlenia mnohých kmeňov, kultúr a jazykov. Niektoré spoločenstvá tu zanechali len svoje kosti. Iné aj stopy svojich rúk na kamenných či kovových nástrojoch. Ďalšie vtisli pečať svojich pomenovaní horám a riekam, aby túto zložitú štafetu napokon prevzali tvoji dávni predkovia – Slovieni, Slováci. Tvoji dávni predkovia nezaujali Slovensko naraz. Postupne si ho osvojovali predovšetkým ostrím sekery, pluhu a umu. Prácu ich rúk, ako sa usilovali drsnú krajinu premeniť podľa obrazu svojho srdca, často ničili živly a vojny. No tvoji predkovia vedeli prekonať každé zlo a zachovať kvet nádeje pre potomstvo. Ty si dedičom ich utrpení aj radostí, ich pádov aj vzletov. Ty si koruna košatejúca vysoko nad hĺbkou ich koreňov. Od teba sa očakáva, že prinesieš nový krásny plod – pre seba, pre národ, pre svet. Ako sa po vráskach rodičov vraciame do detstva, tak nám priestor zbrázdený minulosťou umožní poznať tváre našich predkov. Dotyky s drahým človekom nás vedú k jeho srdcu, dotyky s dávnovekom k jadru národa. Započúvajme sa teda do príbehov ľudí, ktorí sa mihli priestorom našich dejín ako hviezdy a my ešte dnes vnímame ich svetlo. Povedomie o včerajšku našej vlasti musíme preklenúť nad svojím životom ako druhú oblohu, ak chceme rozšíriť obzor svojej budúcnosti...