O človeku
Autoři
Parametry
Kategorie
Více o knize
Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh Oobčanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.
Nákup knihy
O človeku, Thomas Hobbes
- Jazyk
- Rok vydání
- 2010
Doručení
Platební metody
2021 2022 2023
Navrhnout úpravu
- Titul
- O človeku
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Thomas Hobbes
- Rok vydání
- 2010
- Vazba
- měkká
- ISBN10
- 8081013849
- ISBN13
- 9788081013843
- Kategorie
- Filosofie
- Anotace
- Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh Oobčanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.