Ditta, dcéra človeka

Více o knize

Sotva treba predstavovať slovenskému čitateľovi .,básnika proletariátu". dánskeho spisovateľa Martina Andersena Nexöa (1869-1954). A pre tých mladších, čo sa ešte nestačili oboznámiť s jeho dielom, predkladáme v edícii Čitateľské stupne jednu z jeho najznámejších a azda aj najobľúbenejších kníh — Dittu, dcéru človeka. Spolu s Pellem dobyvateľom a Červeným Mortenom tvorí spomínaný román trilógiu z prostredia ponížených a ubiedených — z prostredia a života dánskej chudoby. Príbeh Ditty, dánskeho dievčaťa z vidieka. ktoré si muselo vynútiť už vstup do života, lebo ako nemanželské dieťa bolo neželaným príživníkom, príbeh jednej z množstva bezmenných — dcéry človeka, ktorú vždy možno poznať podľa mozoľnatých rúk, ako hovorí autor, je otrasným svedectvom a obžalobou bohatých a sýtych. Zomrela mladučká, ale už zodratá, celý jej krátky život preplnený starosťou o iných bol večným hrdlačením a hladovaním. A za to všetko sa jej dostal, aj to nie dobrovoľne, jediný prejav úcty, že ju za obecné trovy pochovali v kúte cintorína pre chudobných. Ditta, dcéra človeka patrí do pokladnice veľkých kriticko-realistických románov európskej literatúry tohto storočia, je umeleckým svedectvom minulosti a, žiaľ, v niektorých krajinách ešte aj súčasnosti.