Gertrúda

Román Gertrúda (1910) patrí k skorším autorovým prózam. V spätnom pohľade úspešného hudobníka Hesse v ňom poodhaľuje hĺbku osamelosti umelca, utvrdzujúceho sa v presvedčení, že tvoriví ľudia musia zotrvávať na kontemplatívnom životnom postoji. Dielo sa vyznačuje citlivým zobrazením súkromnej, intímnej sféry nadaného huslistu a zaznieva z neho tichá rezignácia voči svetu.