Parížsky spleen

Více o knize

Keď začal publikovať svoje malé básne v próze v časopisoch a novinách, Baudelaire ich skromne označil za „bagately“, no plne si uvedomoval ich jedinečnosť. Tieto texty, ktoré sa snažia zachytiť zvláštnosť každodenného života jeho doby, predstavujú nič menej než novú literárnu formu. Rimbaud a Mallarmé si to veľmi rýchlo uvedomili – a mnohí ďalší po nich. Hoci sa básnik zamýšľal nad touto zbierkou už od roku 1857, roku Fleurs du Mal, Spleen de Paris vyšlo až dva roky po jeho smrti, v roku 1869. Pre neho predstavovali jeho básne v próze „protipól“ jeho veršovaných diel, pričom sa obe knihy v mnohých ohľadoch odrážajú jedna v druhej. Na rozdiel od Fleurs du Mal však nejde o zostavenú zbierku, ale o priestor slobody, kde fláneur svedčí o novom pohľade, ktorý sa objavil u moderného človeka, pre ktorého realita mnohonásobne zobrazuje svoje obrazy.