Kniha, kterou držíte v rukou, je sbírka reportáží a fotografií novináře,
historika a publicitu Juraja Červenku z výstupů na výjimečné slovenské hory.
Přírodní dominanty, jedinečné svými fantastickými výhledy, mimořádnou a
nevšední historií nebo rozmanitou okolní krajinou. V časopise Čarovné
Slovensko vycházely v průběhu pěti let, takže jde o výběr túr bez ohledu na
roční období. Výstupy uvedené v této publikaci mají představovat ten nejlepší
koktejl, namixovaný úžasnou rozmanitostí slovenských hor. Zásadním kritériem
při volbě vrcholů byla jejich minulost. Při přípravě a psaní reportáží často
čerpal z dobových zdrojů, ze starých novinových článků či z turistických
průvodců a knih, vytištěných ještě v dobách, kdy vznikaly první turistické
stezky a organizace. „V konečném důsledku jsem se snažil, aby si každý čtenář
našel ten „svůj“ vrchol podle svého gusta. Některé známé, s trochou nadsázky
přímo soustavně propagované vrchy v knize nenajdete. Vybírajl jsem spíš v tom
či onom regionu méně navštěvované vrcholy. Přeji vám co nejkrásnější chvíle v
horách, spoustu nových zážitků a poznatků. Užívejte si rozmanitosti a krásy
slovenských lesů, údolí a hor, ale myslete i na šťastný návrat. Abyste mohli s
dobrým pocitem z vydařené túry netrpělivě plánovat, kam se vydáte příště. „
Patřila k nejúspěšnějším a nejslavnějším jednotkám rakousko-uherského letectva
v době první světové války. Stíhací rota Flik 55J, dislokována většinou na
polním letišti v jihotyrolském Pergine nedaleko Tridentu, nesla čestné
pojmenování Císařská letka (Kaiserstaffel). Její piloti, často ostřílená
letecká esa, vybojovali více než 30 vzdušných vítězství, přičemž mnozí
pocházeli z území dnešní České a Slovenské republiky. Poznejte jak probíhaly
tvrdé vzdušné boje mezi rakousko-uherskými piloty s jejich protivníky z
italského a britského letectva.
Druhý díl publikace Habsburští orli přibližuje jednotlivá letecká esa podunajské monarchie na frontách 1. světové války, včetně řady Čechů a Slováků, kteří si v ničem nezadali se svými německými, britskými či francouzskými protějšky. V knize nechybí ani napínavé okamžiky z nasazení C. a k. námořního letectva nad Jadranem a jeho soubojů nejen s letouny a vzducholoděmi, ale také křižníky a ponorkami nepřítele.
Zelené Faerské ostrovy, často zahalené mlhou a bičované větry, patří k nejméně známým oblastem Evropy. Archipelag v severním Atlantiku – dnes autonomní čast Dánského království ale na rozdíl od něj nepatří do EU a má svou vlastní vlajku i znak – se skládá z 18 hlavních a z toho 17 obydlených ostrovů (nehledě na 800 sklanatých ostrůvků). Odlehlá končina mezi Británií, Islandem a Norskem je domovem jednoho z nejmenších národů světa, když sotva 50 000 Faeřanů užívá vlastní jazyk a udržuje řadu dávných zvyků svých předků. Zdejší zajímavá historie souvisí s drsnými životnými podmínkami ostrovanů, kteří odedávna chovali ovce a věnovali se rybolovu i lovu velryb. Knížka zachycuje dějiny od příchodu irských mnichů v raném středověku po zrod moderního faerského národa, jeho úspěchy i problémy.
Rakousko-uherské letectvo, jeho největší esa a protivníci na frontách 1. světové války nad srbskou, ruskou, italskou, albánskou a rumunskou frontou. Obrazově bohatě vypravená publikace se 16 stranami barevné přílohy!
Knižka, ktorú držíte v rukách, je zbierka autorových reportáží a fotografií z
výstupov na výnimočné slovenské vrchy. Prírodné dominanty unikátne svojimi
výhľadmi, históriou či rôznorodou okolitou krajinou. V časopise Čarovné
Slovensko vychádzali v priebehu piatich rokov, ide o výber túr bez ohľadu na
ročné obdobie. Vrchy uvedené v tejto publikácii majú predstavovať tú najlepšiu
zmes, namixovanú pestrosťou našich hôr. Zásadným kritériom pri zbieraní vrchov
bola ich minulosť. Pri príprave a písaní reportáží som často čerpal z dobových
zdrojov, zo starých novinových článkov či z turistických sprievodcov a kníh,
neraz vytlačených ešte v časoch, keď vznikali prvé turistické chodníky a
organizácie. V konečnom dôsledku som sa snažil, aby každý čitateľ našiel ten
„svoj“ vrchol, ktorý ulahodí jeho vkusu. Niektoré známe, s trochou nadhľadu
priam sústavne propagované vrchy v knihe nenájdete, skôr som vyberal v tom či
onom regióne menej navštevované končiare. Ukážka: Do srdca Veľkej Fatry na
Ploskú Ploská s nadmorskou výškou 1 532 m n. m. nedostala svoje veľavravné
meno bez príčiny. Jej vrcholové partie naozaj tvoria rozľahlú planinu. My sme
na Ploskú vystúpili a zhora potom obdivovali bohatosť a rôznorodosť Veľkej
Fatry – jej strmé svahy, trávnaté hole, hlboké zalesnené doliny i špicaté
skalné vrchy. Trvalo nám pomerne dlho, kým sme sa odhodlali zdolať Ploskú,
lepšie povedané, keď na ňu prišiel v našom turistickom kalendári rad. A hneď
ako sme zamkli naše auto nad kaplnkou vo Vyšnej Revúcej, hornej časti dnes
rozťahanej obce Liptovské Revúce, a začali výstup, aj sme ľutovali, že naše
turistické plány niekoľko rokov ignorovali Veľkú Fatru. Túra je od začiatku
krásny zážitok, veď tá „väčšia“ spomedzi Fatier patrí k najzachovanejším
územiam na Slovensku. Síce bez rozvinutejšej turistickej infraštruktúry, no s
divokým charakterom. A hoci sú pre Veľkú Fatru typické aj temné lesy v
hlbokých dolinách, my lesné porasty čoskoro opúšťame a vchádzame na horské
lúky. Mapa sľubuje, že celá dnešná túra povedie otvoreným terénom,
vysokohorskými hoľami. Od baníkov k pastierom Prvým výhľadom dominuje práve
zastavaná časť údolia riečky Revúca, obec Liptovské Revúce. Vodný tok
prameniaci pod kráľom Veľkej Fatry – Ostredkom– dokáže najmä v hornej časti a
počas rozvodnenia skutočne hučať, ba až revať, preto dostal takýto názov.
Písomne doložená história Liptovských Revúc siaha až do prvej polovice 13.
storočia, ich slávnejšie obdobia striedali časy úpadku. Napríklad keď v
polovici 14. storočia dedina takmer úplne zanikla, pretože veľká časť jej
obyvateľov sa presťahovala do rozrastajúceho sa Ružomberka. Alebo keď v 15.
storočí prekvitala životom, veď sa tu ťažila i spracúvala cenená medená ruda.
Liptovské Revúce zasiahla i takzvaná valašská kolonizácia, ktorá im vštepila
poľnohospodársky ráz, a domáci začali na okolitých svahoch vo veľkom chovať
hovädzí dobytok a najmä ovce. Chov hospodárskych zvierat, hoci v obmedzenejšej
miere, pretrval až do dnešných dní, ako to dokazujú biele bodky na protiľahlej
lúke – menšie ovčie stádo. Alebo nepríjemne dobiedzajúci ovad. Čím sme vyššie,
tým čarovnejšie sa nám javí prostredie Liptovských Revúc. Obec zložená pôvodne
z troch osád ťažila zo strategickej polohy. Dolinou viedla obchodná cesta
spájajúca Liptov a Banskú Bystricu, teda i Krakov s Pešťou, a dopravu
zabezpečovali práve Revúčania, vraj širokoďaleko vychýrení povozníci. Z Oravy
či Liptova zvážali ľudskú pracovnú silu, naspäť sa zase vracali s rôznym
tovarom. Kto chcel prekonať ťažko prístupné hory, či dokonca čo
najpohodlnejšie prejsť horským sedlom Šturec, o služby požiadal práve
skúseného a s horami zžitého Revúčana. Život na pasienkoch Stúpame čoraz
vyššie, smerom k nezameniteľnému vrchu Čierny kameň, ostrému bralnatému
susedovi Ploskej. Severozápadný svah Čierneho kameňa a tamojšie rôznorodé
pralesové porasty tvoria prírodnú rezerváciu. Občas sa obzrieme za seba, aby
sme obdivovali zdvíhajúci sa hrebeň Nízkych Tatier nad Donovalmi a jeho prvý
dominantný vrch smerom od západu – Prašivú. Lúky, ktorými prechádzame,
využívali obyvatelia Liptovských Revúc po stáročia. Na tých nižšie položených
získavali seno na zimu, vyššie položené zase v lete spásali početné stáda kráv
i oviec. Život na horských lúkach plynul podľa zažitých pravidiel, chlapi
strážili svoj štvornohý majetok, ženy dochádzali dojiť a potom mlieko v plných
nádobách znášali do dediny. Mliečne výrobky však horali pripravovali aj priamo
na horských salašoch, bača s pastiermi mali na starosti produkciu syrov a ich
následné údenie. No hole pod Ploskou či Čiernym kameňom spásali i kone, najmä
v lete, keď dostali voľnosť. Zvážanie dreva totiž mali ich majitelia na
starosti v zime, orbu zase na jar. Pozeráme sa na skalnatú špičku Čierneho
kameňa, nad ktorým rastie tmavý mrak. Našťastie, nepôsobí búrkovo, iba dodáva
celej horskej krajine na dramatickosti. Čo je však výhodné, v prípade náhleho
zhoršenia počasia poskytuje turistický chodník vďačné núdzové prístrešky – či
už útulňu na lúke oproti Krátkej, alebo z jednej strany uzatvorený altánok
vyššie v sedle. Túra v skratke Začiatok túry: Vyšná Revúca – 705 m n. m.
Najvyšší bod túry: Ploská – 1 532 m n. m. Koniec túry: Vyšná Revúca – 705 m n.
m. Trasa v skratke: Vyšná Revúca – Sedlo Ploskej – Ploská (žltá značka),
Ploská – Chata pod Borišovom (červená značka) a späť (Ploskú môžeme aj obísť
zelenou značkou) Čistý čas chôdze: okolo 6 hodín Kondičná náročnosť: stredne
náročná túra Technická náročnosť: bez komplikovaných a nebezpečných úsekov
Túra s deťmi: Vhodná, treba však počítať s relatívne značným prevýšením.
Blízka turistická zaujímavosť: Z Ploskej môžete za vyše 5 hodín prejsť južným
smerom, po červenej a následne modrej značke cez Ostredok a Krížnu do Starých
Hôr, známych ako pútnické miesto s bazilikou. Od Chaty pod Borišovom môžete
pokračovať modrou značkou cez Necpalskú dolinu a za 3 a pol hodiny prídete do
obce Necpaly, kde stojí ranogotický kostolík. Verejná doprava: Liptovské
Revúce majú autobusové spojenie s Ružomberkom.
