Pútavo napísaný príbeh slovenských dejín od súčasnosti až po časy, v ktorých sa len hmlisto črtajú naše korene. Autor tento príbeh prerozprával svojím – slovenským – uhlom pohľadu, čo je iste podnetné, keďže interpretácia mnohých faktov bola (a čiastočne stále je) poplatná minulým mocenským a štátoprávnym pomerom. Zmyslom knihy je zamýšľať sa stále nanovo (aj pod vplyvom nových výsledkov vedeckého bádania), či mnohé nemohlo byť aj inak, ako sme si doteraz mysleli.
Osudy ľudí, ktorí spoluvytvárali našu históriu. Príbeh o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu, o jeho užívaní a o jeho rozplývaní sa. Je to príbeh o ľuďoch z mäsa a kostí, spravodlivých i náruživých, veľkorysých aj úzkostlivých, dodržujúcich princípy i hľadajúcich výhody bez ohľadu na ne. Turzovci patrili k najvýznamnejším magnátskym rodinám v strednej Európe od konca 15. do prvej štvrtiny 17. storočia a v tom čase zastávali celý rad významných spoločenských, politických a podnikateľských pozícií. Najvýznamnejší príslušník rodu Juraj Turzo sa stal uhorským palatínom (1609) a založil slovenskú luteránsku cirkev (Žilinská synoda 1610). Kniha spája beletristický a faktografický prístup k tejto širokej historickej téme.
Voľné pokračovanie Zemplínskeho neba (1996), knihy s detektívnym nádychom, v ktorej sa osobný príbeh (rozpad manželstva) Štefana Goru, donedávna vysokopostaveného muža vo veľkom svete (staviteľa Paláca), prelína s hľadaním príčin smrti majiteľa a osudu vzácneho obrazu, ktorý sa stratil pri búraní kaštieľa v roku 1952 v malej zemplínskej obci Valal. Návrat ku koreňom umožňuje Gorovi písanie obecnej kroniky. V Druhej epoche (Zemplínske nebo II) sa Štefan Gora vracia po rokoch do rodného Valala, aby zistil, prečo sa v súvislosti s jeho vcelku úspešnou účasťou v konkurze na miesto generálneho riaditeľa verejnoprávneho masmédia objavili informácie, že v minulosti bol agentom tajnej bezpečnosti napriek tomu, že má hneď dve negatívne lustračné osvedčenia. Jeho spolužiak Ľudvik Klacifaj, ktorý by mohol o celom probléme vedieť viac, však záhadne umiera.
Kniha prináša pohľad do obdobia vzniku novodobej slovenskej meny v roku 1993 a na súvislosti, ktoré tento proces sprevádzali. Autor bol priamym účastníkom predmetných udalostí, najprv ako námestník ministra financií a potom ako zakladateľ Národnej banky Slovenska poverený jej vedením. Preto jeho svedectvo predstavuje cenný pohľad na zaujímavé a doposiaľ širšej verejnosti zväčša neznáme okolnosti, ktoré sa stali súčasťou našich nedávnych dejín. Patria k nim predovšetkým otázky spojené so slovenskými štátoprávnymi ambíciami, v tomto prípade so zameraním na hospodárske aspekty: delenie majetku, vzťahy v ŠBČS, proces vzniku Národnej banky Slovenska a jej činnosť v prvých dňoch existencie, či menová odluka a vznik samostatnej meny slovenskej koruny. Okrem iného patrí k zásluhám autora, že vyobrazenia na minciach a bankovkách slovenskej koruny, reprezentovali tradičné národné a kresťanské motívy.
Kniha nielen predstavuje dramatické príbehy významných slovenských rodov /Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinskovci/, ale na ich osudoch autor majstrovsky vystihuje dobu, v ktorej sa odohrali. Pred čitateľom sa tak otvára rozsiahly historický kontext od stredoveku až po súčasnosť.
Kniha o neznámej prítomnosti a budúcnosti Slovenska v čase globalizácie, pred ktorou niet úniku, v čase, keď sa schyľuje k svetovláde. Je Slovenská republika projektovo-konštruovaným štátom? Alebo vznikla ako výsledok historického úsilia Slovákov? Aké je jej poslanie. Má pravdu známy evanjelizátor David Wilkerson, že ak Boh plánuje napraviť Európu, použije na to tento neveľký národ? Tomuto národu prichodí vstúpiť do procesov globalizácie pokorným hľadaním skutočnej pravdy. Pravdy, ktorá oslobodzuje. Lebo akékoľvek prognózy či proroctvá, ak sa majú naplniť, alebo ak im chceme zabrániť, musíme najprv poznať. V týchto čudných časoch „covidománie“ a globálneho resetu len s pravdou má Slovensko šancu prežiť ako štát, a Slováci ako národ. O tom je táto kniha.
Kniha Umieranie Edvarda Beneša je v poradí štvrtým „románom“ Mariána Tkáča o
osobnostiach, ktoré sa zapísali do slovenských dejín. Po Bernolákovi (2012),
Franciscim (2015) a Tisovi (2022) prichádza autor s človekom, ktorý v našich
dejinách zohral smutne významnú úlohu. Román je o posledných dňoch Edvarda
Beneša, dvojnásobného česko-slovenského prezidenta, ktorý dvakrát abdikoval a
netajil sa tým, že osobitne neprekypoval sympatiami k ľuďom všeobecne a
obvzlášť ani ku Slovákom. Na sklonku života sa mu po mŕtvici prihovára hlas v
pozadí, ktorý ho núti spytovať si svedomie a odpovedať na nepríjemné otázky,
spojené aj s jeho politickou minulosťou. Popri hlase sprevádza Beneša aj jeho
manželka Hana. Román založený na faktoch Autor dôkladne pozná historické
fakty, Benešove postoje, o mužovi, ktorý bol majstrom poloprávd a
nedokázateľných obvinení píše s nadhľadom a s nádychom irónie, občas i
sarkazmu. Edvard Beneš nemal rád Milana Rastislava Štefánika a výrazne
podporil odsúdenie na smrť a popravu Dr. Jozefa Tisa. Beda bola však aj
Čechom, ktorí mu skrížili cestu. Český autor Pavel Kosatík charakterizuje
Edvarda Beneša ako hrozného intrigána a konštatuje, že „tá najstrašnejšia
kniha o ňom ešte nebola napísaná“. My veríme, že sa o to pokúsil práve Marián
Tkáč.
Mladému zhýralému barónovi Abovi zo Zemplína sa prisnil sen, na základe ktorého odišiel do Ameriky hľadať poklad, pravdepodobne zlatý grál. Už na lodi sa stretol s Antonom Bielekom a jeho šarmantnou dcérou Mariškou. Pracoval pre Michala Bosáka i Petra Rovnianka, s ktorým sa dokonca vybral ku zlatokopom. Dlho nebol úspešný, až mu jeden starec prezradil jeho sen... Autorov svojrázny príbeh rozpráva o histórii životného príbehu direktora Hornouhorskej banky v Amerike...
V ságe Veľký sen na prelínajúcich sa osudoch Miľa Feketa, chudobného roľníka zo severozemplínskeho Holubova, a zozvetveného rodu Markovcov a Ezermanovcov sa autor usiluje Robertovi Pinehasovi priblížiť napĺňaňnie veľkého sna: zakladanie slovenských bánk, ale i drobných peňažných spolkov a priemyselných podnikov na konci 19. storočia. Dejová línia umožňuje sledovať problémy Hornouhorskej banky /založenej roku 1886/ i dramatické osudy vysťahovalcov v Amerike...
