Tomáš Štrauss je uznávaným znalcem východoevropských avantgard, jejich historie a intelektuálních souvislostí. Od sedmdesátých let publikuje zasvěcené analýzy o dění za hranicemi. Poukázal na „Ostkunst“ jako organický doplněk tehdejšího umění, čímž zpochybnil jednostrannost exhibition umění. Štrauss si i ve vyšším věku zachovává idealismus a víru v osvícenský potenciál moderní estetiky, její spojení s filozofií a vědou, a tím i v budoucnost umění, které zkoumá a přemýšlí. Jeho přístup je provokativní a vybízí k zamyšlení.
Der kompakte Überblick des Lehrbuchs zum materiellen Strafrecht für das 2. Staatsexamen wird durch zahlreiche grafische Darstellungen und praktische Lern- sowie Klausurtipps ergänzt. Beispiele und Muster erleichtern das Verständnis und die Wiederholung des Stoffes. Ein detailliertes Sachverzeichnis sorgt für einen schnellen und gezielten Zugriff auf relevante Themen. Dieses Lehrbuch ist somit eine wertvolle Unterstützung für die Examensvorbereitung.
Jedna z posledných kníh Tomáša Štraussa, Moje Košice je historickou esejou o meste a jeho umení, pričom sa opiera o autorove vlastné výskumy a osobné zakúšanie jedinečnej slobodomyseľnej atmosféry Košíc daného obdobia.
V poradí už deviata kniha Tomáša Štraussa, ktorá vyšla v Kalligrame, prináša 2. zväzok korešpondencie s osobnosťami umeleckého života v období rokov 1969 - 1989. Keďže ide o komunikáciu súkromného rázu, mnohé zjednodušené a ideologicky sploštené interpretácie daného obdobia nasvecuje z dosiaľ nepoznaného uhla.
Nateraz posledné úvahy Tomáša Štraussa, známeho slovenského teoretika umenia, sa dotýkajú viacerých aktuálnych širších spoločenských problémov (súčasné postavenie vedy, sila médií, ekológia, nové technológie, umenie a kultúra), mnohé sú však veľmi osobnými zamysleniami nad špecifickými otázkami domácej (slovenskej, mestskej, bratislavskej) kultúry. Spomedzi nich vyčnieva autorov hold Košiciam prvej polovice 20. storočia ako mestu s pulzujúcim, so svetom prepojeným avantgardným umeleckým životom a inšpiratívnou duchovnou klímou. Esej sa opiera o Štraussovo cenné vlastné zakúšanie umeleckej atmosféry Košíc daného obdobia.
Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predchádzajúcej publikácie. Autor sa zameriava na súčasnosť a vplyv nových technológií a médií na komunikáciu a umenie. Text je obohatený o inšpirujúce exkurzy do minulosti, ktoré pomáhajú zasadiť súčasné sociálne a estetické javy do širšieho historického kontextu.
Štrauss počas písania nadobudol prekvapujúce poznanie, ktoré chce zdieľať s čitateľmi. Pri koncipovaní prvej časti, ktorá sa zaoberá dejinami a novou politicko-spoločenskou realitou, a druhej časti o médiách, nebolo možné predvídať, ako bude vyzerať najnovšie umenie. Naopak, z literatúry a umenia možno usudzovať na charakteristické spoločenské javy. Čas, ktorý prežívame, je jedinečný; každá minúta je iná. Minulosť a budúcnosť nie sú len predĺžením prítomnosti. Práve táto jedinečnosť a charakteristické „tu a teraz“ sú doménou umenia. Neexistuje jediná formula na vysvetlenie diania okolo nás. Jedinečnosť umenia a tvorivej osobnosti je kľúčom k pochopeniu jedinečnosti a momentnosti sveta, ktorý nás obklopuje.
Umenie kontra ideológia?
Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredovýchodnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť.
"Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto „West-“, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. „Ostkunst“. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke svoj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť „výskumníckeho“ či „premýšľajúceho“ umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva – provokácia." (Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001)
2. vydanie
