Kálmán Mikszáth

Kálmán Mikszáth, pseud. Kákay Aranyos, Pluvius, Scarron (* 16. január 1847, Sklabiná – † 28. máj 1910, Budapešť) bol maďarský spisovateľ a novinár.

Narodil sa mäsiarovi a krčmárovi Jánosovi a matke Márii, rodenej Veresovej.

Od roku 1857 do 1863 študoval na šesťdielnom gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom pokračoval v štúdiu na evanjelickom gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde v júni 1866 (maturoval o rok neskôr, keďže mal pre chorobu na rok prerušené štúdium) maturoval. Po ukončení strednej školy odišiel študovať do Pešti (dnešná Budapešť) právo, z ktorého absolvoval osem semestrov.

Už počas stredoškolského štúdia písal poviedky a básne. Z tohto obdobia je aj novela Jarné púčky (Tavaszi rügyek), v ktorej opísal atmosféru Banskej Štiavnice tých čias.

V roku 1871 prijal miesto miestoprísažného sudcu pri Mátyásovi Mauksovi v Balažských Ďarmotácha a v roku 1872 tam pracoval ako advokátsky osnovník. V tomto období spolupracoval s tamojším časopisom Nógrádi lapok (Novohradské listy) a do Pešti posielal svoje poviedky a črty.

V júli 1873 sa oženil s dcérou Matyása Mauksa Ilonou bez rodičovského súhlasu a vedomia. S manželkou býval najprv v Sklabinej, potom koncom roka sa presťahovali do Budapešti, kde začiatkom roku 1874 začal pracovať v novinách Magyar Néplap.

Vo vlastnom náklade vydal dvojzväzkový súbor Poviedky, ale ako spisovateľ vtedy ešte nebol úspešný a mal finančné ťažkosti. Manželka mala zdravotné problémy, odišla k rodičom a keďže ju Mikszáth nechcel zaťažovať neľahkou existenčnou situáciou, vynútil si rozvod s ňou.

V roku 1878 mu vyšli politické črty Podvodníci v politike (A politika svindlerei) a Ešte novšie obrazy a siluety (Még újabb fény és árnyképek), ale ani tie ešte neznamenali spisovateľský úspech.

Na konci roku 1880 sa vrátil do Budapešti a stal sa spolupracovníkom literárneho časopisu Ország-Világ.

Od mája 1881 sa stal redaktorom denníka Pesti Hirlap. S menšími prestávkami bol členom tejto redakcie 25 rokov.

Roku 1882 dva zväzky próz Dobrí Polovci (Jó palócok) priniesli autorovi literárny úspech uznanie. V decembri sa znova oženil s Ilonou.

Roku 1889 už bol vedúcou osobnosťou maďarského literárneho života.

Roku 1895 publikuje niekoľko románov poväčšine zo slovenského prostredia.

Od roku 1897 vydával Országos Hirlap.

Roku 1898 postupne vychádzajú ďalšie prózy.

Roku 1900 publikoval román Podivné manželstvo.

Roku 1905 kúpil kúriu v Horpácsi, tam sa rád zdržiaval až do konca života.

Roku 1907 vyšlo dvojzväzkové biografické dielo Život a doba Móra Jókaiho.

Od roku 1908 začal na pokračovanie vychádzať posledný jeho román Čierne mesto.

16.mája 1910 sa konali veľkolepé oslavy 40.výročia jeho literárnej činnosti. Zvolili ho za čestného člena Maďarskej akadémie vied. Dvanásť dní po oslavách, 28.mája 1910, zomrel.

Po jeho smrti vyšlo knižné vydanie románu Čierne mesto.