Marián Milčák Pořadí knih

V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkomJána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal. Voľný verš Mariána Milčáka má zvláštnu poetickú, niekedy až prorockú dikciu. Jeho verše nezobrazujú, ale hlásajú, pričom autor v nich uplatňuje svoju nevšednú imagináciu a pozoruhodnú erudíciu. Súčasťou knihy je hodnotiaca štúdia, ktorej autorom je Ladislav Šimon.

Medzi dve najvýraznejšie črty Milčákovej tvorby patrí na rovine obsahu motív smrti a na rovine formy prorocká dikcia, v ktorej sa oznamuje vízia, skúsenosť, zážitok či „laboratórny“ hypotetický experiment. Je to dikcia, ktorá vyjadruje pevnosť až faktickosť toho, čo sa píše. Keďže Milčák hovorí nezriedka o veciach za hranicou logického pochopenia, je možné, že dikcia, ktorú pri písaní počuje, je skúškou (viery) či je naozaj všetko také jednoznačné, ako sa nám predkladá (veriť). Milčákovu básnickú reč zreteľne formuje tendencia vyslovovať sa principiálne. Z konkrétnych básnických obrazov sa zvyčajne odvodzujú univerzálnejšie a gnómickejšie princípy, týkajúce sa predovšetkým mravných a etických otázok.