Teodor Münz Knihy

Kritika čistého rozumu (1781) je základním spisem moderní filosofie. Kant v ní zkoumá možnosti poznání v matematice, přírodních vědách a metafyzice jakožto disciplínách, jejichž věty se neopírají o zkušenost. Na základě své teorie, v níž vymezuje podmínky možnosti poznání vůbec, pak dospívá k tvrzení, že metafyzika na rozdíl od matematiky a přírodních věd překračuje zkušenost neoprávněně, a udává podmínky, za nichž jedině může být smysluplná. Svazek je upraveným vydáním českého překladu spisu z roku 2001. Obsahuje kompletní text druhého vydání z r. 1787, včetně všech pasáží z prvního vydání z r. 1781, které Kant do druhého vydání nepřevzal. Do svazku jsou rovněž zařazeny Kantovy rukopisné exempláře. Nové vydání připravili Milan Sobotka a Jan Kuneš.

Nietzsche ma zaujal už dávno, mal som proti nemu výhrady vždy, ale ma aj strhol, obdivoval som ho a obdivujem ho dodnes. Pokladám ho za veľducha, ktorý sa nerodí ani raz za sto rokov. Je viac než dôstojným nástupcom a pokračovateľom môjho niekdajšieho vzoru Feuerbacha. Nietzsche jeho dielo poznal, nevyjadril sa o ňom lichotivo, pokladal ho za teológa medzi viacerými inými, no prebral od neho veľmi mnoho, ale ho aj domyslel a prekonal. S Feuerbachom som sa dodnes nerozlúčil, ale už ustúpil, lebo mi neodhalil takú rozsiahlu noetickú problematiku a neponúkol mi možnosť tak hlboko nahliadnuť do nej ako Nietzsche – vo všetkom, v čom s ním súhlasím i nesúhlasím. Už v mojej knižke Listy filozofom, v ktorej som dva listy písal aj Nietzschemu, som hovoril, že bude mojím osudom, čo sa aj stalo. Ako v predchádzajúcej knižke, ani teraz sa nevzdávam racionálnej viery nielen v existenciu od nás nezávislej skutočnosti, ale ani dnes už vo filozofii takmer neaktuálneho názoru, že ju môžeme aj poznávať, a to dokonca stále lepšie. Úsilie obhájiť toto stanovisko je ústrednou témou tejto práce.

Práca významného slovenského filozofa PhDr. Teodora Münza, CSc patrí do odboru filozofickej antropológie. Zaoberá sa dnes veľmi aktuálnou otázkou či sa blíži koniec ľudstva v dôsledku viacerých faktorov, ako je preľudnenie planéty, hrozivé klimatické zmeny, ekologická katastrofa a iné.

Slovenský filozof Teodor Münz sa v knihe venuje základnému filozofickému problému: skutočnosti a jej poznaniu. Autorovým cieľom je osloviť čitateľov-nefilozofov a ukázať im, že problém hľadania skutočnosti sa ich bytostne týka, že je to problém relatívnych právd, v ktorých každodenne žijeme, a nielen objekt skúmania suchopárnej a ťažko zrozumiteľnej vedy. Tomuto cieľu podriaďuje aj svoj filozofický jazyk, ktorého hlavným kritériom je prístupnosť.

Traktát o troch podvodníkoch (De tribus impostoribus) je spis popierajúce všetky tri abrahámovské náboženstvá - kresťanstvo , judaizmus a islam a ktorý odsudzuje Mojžiša, Ježiša a Mohameda ako troch podvodníkov a manipulátorov, ktorí používali falošné zázraky a strach z božieho hnevu, abyupevnili svoju moc. Správy o tomto spise sa objavujú už od 13. stor. Pápež Gregor IX. v roku 1239 z autorstva tohto spisu obvinil cisára Fridricha II. Hohenstaufena známeho pre jeho voľnomyšlienkárstvo. V priebehu ďalších päťsto rokov sú obvinené rôzne významné osobnosti, ako napríklad: Tomasso Campanela, Niccolò Machiavelli, Paul Henri Thiry d'Holbach, Baruch Spinoza, John Milton a mnohí iní. Knihu však nikto nečítal a každý si ju predstavoval po svojom. Tento mýtický traktát, z ktorého existoval iba titul, nakoniec skutočne uzrel svetlo na začiatku 18. storočia. V roku 1719 je nájdený text, ktorého autor zostáva neznámy. Úvodnú štúdiu s názvom Legendárna kniha O troch podvodníkoch napísal Teodor Münz.

Významný slovenský filozof a prekladateľ odborník na dejiny slovenskej a nemeckej filozofie. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1950 bol pracovníkom Filozofického ústavu SAV. Vo svojej tvorbe sa zaoberal dejinami slovenskej filozofie, najmä osvietenskej a náboženskej a teóriou poznania. Je prekladateľom diel z nemeckej filozofie (Kant, Hegel, Feuerbach, Nietzsche a i.) Je nositeľom Zlatej medaily SAV (1996), v roku 2008 mu Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach udelila čestný doktorát. Vo svojej najnovšej práci uvádza témy, ktoré sú na Slovensku ešte málo známe. Málo sa vie o Benediktovi Baruchovi Spinozovi a ešte menej o jeho vzťahu k Ježišovi Kristovi a apoštolovi Pavlovi. Spinoza bol významným filozofom 17. storočia a jeho najväčším počinom bolo, že nebeského Boha zniesol na zem a za boha prehlásil prírodu. Aj jeho Ježiš Kristus bol ústami tohto boha a jeho skúmaniu neunikol mu ani apoštol Pavol, ktorým sa Spinoza významne inšpiroval. Teodor Münz sa Baruchovi Spinozovi s prestávkami venoval celý život a na tejto knihe pracoval intenzívne tri roky. Vychádza v edícii IDEA.