Politika bez masky
Autoři
Parametry
Kategorie
Více o knize
Príspevok k politickému diskurzu na Slovensku po roku 1989. Obsahom predkladanej práce, je otázka vývoja slovenskej spoločnosti po novembri 1989. Uvedený dátum sa pre naše novodobé dejiny stal prelomovým z dôvodu, že v Československu došlo k zásadnej zmene usporiadania spoločenských vzťahov. Táto zmena sa v oficiálnom diskurze označuje za revolúciu, ktorá zvrhla totalitný komunistický režim a nastolila všeobecnú slobodu a demokraciu. Pre spoločenské vedy priniesla námet na skúmanie problematiky spoločenskej „tranzície‟, „transformácie‟, „integrácie‟, „europeizácie‟ a pod. Osobitné miesto medzi ponovembrovými spoločenskými vedami získala politológia so smerom bádania známym ako „tranzitológia‟. Jej prístupy a závery sa stali smerodajnými pre oficiálnu reflexiu spoločenskej zmeny. Filozoficky vychádzajú z idealizmu, metodologicky z modelovania, ku ktorému náleží aj všeobecne rozšírený a akceptovaný koncept totalitarizmu. Ideologický charakter tohto konceptu, ktorý sa dostal aj do antikomunistickej legislatívy, je nesporný. Jeho vedecká neúnosnosť sa stala jedným z dôvodov, prečo k otázkam spoločenskej zmeny a následného vývoja pristupujeme v našej práci z diametrálne odlišného metodologického hľadiska. Týmto hľadiskom je historický materializmus.
Nákup knihy
Politika bez masky, Peter Dinuš
- Jazyk
- Rok vydání
- 2015
Doručení
Platební metody
2021 2022 2023
Navrhnout úpravu
- Titul
- Politika bez masky
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Peter Dinuš
- Vydavatel
- Veda
- Rok vydání
- 2015
- Vazba
- pevná
- ISBN10
- 8022414395
- ISBN13
- 9788022414395
- Kategorie
- Filosofie, Politologie / Politika
- Anotace
- Príspevok k politickému diskurzu na Slovensku po roku 1989. Obsahom predkladanej práce, je otázka vývoja slovenskej spoločnosti po novembri 1989. Uvedený dátum sa pre naše novodobé dejiny stal prelomovým z dôvodu, že v Československu došlo k zásadnej zmene usporiadania spoločenských vzťahov. Táto zmena sa v oficiálnom diskurze označuje za revolúciu, ktorá zvrhla totalitný komunistický režim a nastolila všeobecnú slobodu a demokraciu. Pre spoločenské vedy priniesla námet na skúmanie problematiky spoločenskej „tranzície‟, „transformácie‟, „integrácie‟, „europeizácie‟ a pod. Osobitné miesto medzi ponovembrovými spoločenskými vedami získala politológia so smerom bádania známym ako „tranzitológia‟. Jej prístupy a závery sa stali smerodajnými pre oficiálnu reflexiu spoločenskej zmeny. Filozoficky vychádzajú z idealizmu, metodologicky z modelovania, ku ktorému náleží aj všeobecne rozšírený a akceptovaný koncept totalitarizmu. Ideologický charakter tohto konceptu, ktorý sa dostal aj do antikomunistickej legislatívy, je nesporný. Jeho vedecká neúnosnosť sa stala jedným z dôvodov, prečo k otázkam spoločenskej zmeny a následného vývoja pristupujeme v našej práci z diametrálne odlišného metodologického hľadiska. Týmto hľadiskom je historický materializmus.