Více o knize
Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Doručení
Platební metody
Tady nám chybí tvá recenze.
- Titul
- Príbeh mojej duše
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Terezie z Lisieux
- Rok vydání
- 2015
- ISBN10
- 8081790276
- ISBN13
- 9788081790270
- Série
- Štítky
- Naučná literatura, Skutečné příběhy, Duchovní literatura, Životopisy, Náboženská témata, Náboženství, Spiritualita a duchovno, Autobiografie & Memoáry, Křesťanská témata, Křesťanství, Teologie, Víra, Křesťanský život, Katolická církev, Duchovní rozvoj, Náboženská témata, Mystika, Životopisy žen, Autobiografické romány, Bůh a člověk, Světci a světice, Řeholní, klášterní život, Životopisy myslitelů, Karmelitky a karmelitáni, Svatá Terezie z Lisieux, 1873-1897
- První vydání
- 1898
- Původní název
- l'Histoire d'une Âme
- Hodnocení
- 4,45 z 5
- Anotace
- Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.