Parametry
- 334 stránek
- 12 hodin čtení
Více o knize
V poslednej dekáde 19. storočia až po dvadsiate roky 20. storočia, ktoré sleduje tento diel Dejín umenia, dochádzalo v súvislosti s rozvojom priemyselnej civilizácie k revolučným zmenám v architektúre a k zložitému vývoju výtvarného umenia. Zaznamenávame četné zvraty vo výtvarnom myslení a senzibilite, objavy v oblasti formy i nekonvenčné reakcie na spoločensko-historické skutočnosti. Najprv scénu ovládli umelci presadzujúci princípy symbolismu, okolo roku 1900 prežíva vzmach secese, ale už s novým storočím sa otvára vlastná história moderného umenia. V rýchlom slede sa striedajú tendencie a individuálne hľadania: fauvismus v čele s Matissem, kubizmus najmä Picassov a Braqueov, ruská avantgarda, holandská skupina De Stij, talianski futuristi, dadaizmus, nemecký expresionizmus... Naznačený rámec v knihe prekračuje štúdie o naivnom umení a kapitola z dejín tzv. parížskej školy.
Nákup knihy
Dejiny umenia 9, Josep Pijoan
- Jazyk
- Rok vydání
- 2000
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Doručení
Platební metody
Tady nám chybí tvá recenze.
- Titul
- Dejiny umenia 9
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Josep Pijoan
- Rok vydání
- 2000
- Vazba
- pevná
- Počet stran
- 334
- ISBN10
- 8071188298
- ISBN13
- 9788071188292
- Série
- Štítky
- Naučná literatura, Umění & Kultura, Historické téma, Historie, Teorie & Dějiny umění, Dějiny umění
- První vydání
- 1973
- Původní název
- Historia del arte, tomo 9
- Hodnocení
- 4,6 z 5
- Anotace
- V poslednej dekáde 19. storočia až po dvadsiate roky 20. storočia, ktoré sleduje tento diel Dejín umenia, dochádzalo v súvislosti s rozvojom priemyselnej civilizácie k revolučným zmenám v architektúre a k zložitému vývoju výtvarného umenia. Zaznamenávame četné zvraty vo výtvarnom myslení a senzibilite, objavy v oblasti formy i nekonvenčné reakcie na spoločensko-historické skutočnosti. Najprv scénu ovládli umelci presadzujúci princípy symbolismu, okolo roku 1900 prežíva vzmach secese, ale už s novým storočím sa otvára vlastná história moderného umenia. V rýchlom slede sa striedajú tendencie a individuálne hľadania: fauvismus v čele s Matissem, kubizmus najmä Picassov a Braqueov, ruská avantgarda, holandská skupina De Stij, talianski futuristi, dadaizmus, nemecký expresionizmus... Naznačený rámec v knihe prekračuje štúdie o naivnom umení a kapitola z dejín tzv. parížskej školy.