Knihobot

Kráľova studňa - Veľká Fatra

Parametry

  • 320 stránek
  • 12 hodin čtení

Více o knize

Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území – pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej „dvojročnice“ myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou.

Nákup knihy

Kráľova studňa - Veľká Fatra, Dušan Kováč, Fedor Mikovič

Jazyk
Rok vydání
2017
Vazba
(pevná)
Jakmile se objeví, pošleme e-mail.

Doručení

  • Doprava zdarma od 499 Kč po celém Česku! Více info

Platební metody

Nikdo zatím neohodnotil.Ohodnotit

Titul
Kráľova studňa - Veľká Fatra
Jazyk
slovensky
Vydavatel
Veda
Rok vydání
2017
Vazba
pevná
Počet stran
320
ISBN10
8022415987
ISBN13
9788022415989
Série
Štítky
Anotace
Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území – pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej „dvojročnice“ myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou.