Kráľova studňa - Veľká Fatra
Autoři
Více o knize
Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území – pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej „dvojročnice“ myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou.
Nákup knihy
Kráľova studňa - Veľká Fatra, Dušan Kováč, Fedor Mikovič
- Jazyk
- Rok vydání
- 2017
- Stav knihy
- Dobrá
- Cena
- 549 Kč
Doručení
Platební metody
2021 2022 2023
Navrhnout úpravu
- Titul
- Kráľova studňa - Veľká Fatra
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Dušan Kováč, Fedor Mikovič
- Vydavatel
- Veda
- Rok vydání
- 2017
- Vazba
- pevná
- Počet stran
- 320
- ISBN10
- 8022415987
- ISBN13
- 9788022415989
- Kategorie
- Cestopisy, Motivace a seberozvoj
- Anotace
- Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území – pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej „dvojročnice“ myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou.