Juraj Šebo Knihy

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol "socializmus plného taniera". Začalo fungovať RVHP "(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

V prvej dekáde 21. storočia sa objavujú rozličné názory a trendy, od šrotovného po diskusie o demokracii a biopotravinách. Mladšia generácia sa sústreďuje na technológie, pričom rýchlosť zmien je ohromujúca. Každý rok prináša nové modely áut, technológie, reklamy a kultúrne udalosti, pričom lokálne katastrofy sa stávajú globálnymi témami vďaka médiám. V porovnaní s privatizačnými a národoveckými deväťdesiatymi rokmi, ktoré majú svoj špecifický odtieň, sa súčasnosť zdá byť bez poézie. Politické figúry ako Bush, Putin či Dzurinda nevyvolávajú hlboké city. Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu prichádza Barack Obama, zatiaľ čo Slovensko sa integruje do EÚ a NATO. Napriek súčasným krízam sa zdá, že Európa zažíva historicky najlepšie časy. Avšak, finančné trhy sa podobajú na kasíno, oddelené od reálnej ekonomiky, a systém sa začína rútiť. Politici na Slovensku budovali svoju moc viac ako 20 rokov, no ich "veža" sa začína kymácať. Čaká sa len na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa všetko zrúti ako domček z karát.

Úspěšný slovenský autor netradiční literatury faktu, který na slovenském trhu zaujal publikacemi o jednotlivých dekádách minulého století, napsal knihu blízkou i českému čtenáři. V bestselleru Zlaté 60. roky autor čtivým, vtipným a ironickým způsobem ukázal svou sílu, když píše o životě v socialismu z pohledu obyčejného člověka. Jak sám říká, o mrtvém psu se nekope, ale dá se o tom psát. Kniha O socialismu s láskou zahrnuje autorův pohled na 50. a 60. léta, která jako dospívající mladík částečně prožil v Praze. Vyprávění není uspořádáno podle dějepisných pravidel, ale fanfaronství faktů je fascinující. Ocitáme se ve víru událostí, potkáváme typické postavy a postavičky mikrodějin, navštěvujeme staré pražské hospůdky, procházíme Starým Městem, plavíme se po Vltavě, hrajeme stolní fotbal a vzpomínáme na rozhlasová nedělní rána či sovětské filmy. Juraj Šebo, se skvělým archivem paměti, provází čtenáře originálními vzpomínkami plnými informací, dokumentů a fotografií. Autorova schopnost vytáhnout charakteristické momenty přináší vzpomínky nejen na zlobu a nespravedlnost, ale především na drobné radosti, které zpestřovaly šedivý život, kde bylo téměř vše „zakázané“ a originální dobré.

Bratislavská lýra, Džezové dni, koncerty, Dunajský pohár, Incheba, Flóra, divadlá, tradičné aj netradičné plesy a bály, tanečné večierky, venčeky, stužkové, beánie, súťaže v spoločenskom tanci, šachové turnaje, hvezdársky krúžok a množstvo iných spoločenských podujatí je úzko spätých s PKO. V týchto priestoroch vznikala slovenská populárna hudba, mnohí speváci, speváčky a skupiny začínali práve tu. Vypredať koncert v PKO bolo snom pre každého. Po vyše polstoročí je PKO – Park kultúry a oddychu – odsúdený na zbúranie. Juraj Šebo zachytil genius loci tohto výnimočného miesta, zozbieral množstvo fotografií, autentických spomienok a výpovedí osobností.

Socializmus skončil. Deväťdesiate roky priniesli eufóriu politických zmien. Zrazu sme mohli bez problémov cestovať do zahraničia, protestovať na uliciach, pozrieť si filmy či kúpiť knihy označované ako trezorové alebo zakázané. Emigranti mohli po rokoch znovu navštíviť svoju vlasť. Mnohí ľudia sa chopili šance a začali podnikať či pôsobiť v politike. Národ sa rozdelil na úspešných a menej úspešných. Luxusné auto sa stalo znakom úspešnosti. Nastalo trhové hospodárstvo, liberalizácia cien a uťahovanie opaskov. Idolmi doby boli hviezdy seriálu Beverly Hills – Brandon a Brenda, bola to éra krikľavých farieb, sympatických mladých ľudí z televíznych obrazoviek, ktorí sa nám snažili predať „WS krouhač“, éra pevných liniek a mikín obviazaných okolo pása. V deväťdesiatych rokoch naklonovali dinosaury a potopili filmový Titanik. Bola to doba, keď deti skákali medzi panelmi gumu, kým ich rodičom skákali po hlavách iné „gumy“. Bol to čas šiltoviek, diskiet, chlapčenských a dievčenských skupín. Desaťročie nádeje, polarizácie a gýču.

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.

Narodil som sa v kapitalizme, väčšinu života som prežil v socializme a záver prežívam opäť v kapitalizme. Kruh môjho života sa z pohľadu režimov uzavrel. Napísal som niekoľko kníh rozdelených podľa dekád môjho života. Vzhľadom na svoj vek už nepredpokladám, že by som mohol pokračovať v ďalších desaťročiach. Nedávno som čítal správu v novinách, že slovenská rocková kapela Tublatanka chce vydať "bestofku" zo svojho doterajšieho pôsobenia na hudobnej scéne. Uznávam, samozrejme, že po toľkých albumoch je to celkom pochopiteľný krok. Ak má na to interpret dostatok hitov, alebo dostatok silných momentov vo svojej kariére, prečo nie? Inšpirovaný Tublatankou som sa rozhodol vytvoriť svoje vlastné literárne Best of. Problém bol, ako pri všetkých mojich knihách, nájsť výstižný názov. The best of som hneď zavrhol. Nie som lajfstajlový typ a anglicizmy bytostne neznášam. Druhý názov, ktorý mi napadol, Tie moje desaťročia, zaváňal nezdravou nostalgiou. Raz nadránom to prišlo: nazvem to Najlepšie z môjho života. A je to.

Príbeh Arnošta Rosina je nepochybne zaujímavý a plný napätia. Ešte pred vojnou žil tak, ako snáď každý mladý židovský chlapec. Aj on si chcel splniť svoje sny a túžby. Spájali sa s Palestínou, budúcim domovom všetkých židov. Cez deň pracoval a po večeroch študoval, chystal sa do zeme zasľúbenej. Možno by sa mu to aj podarilo, nebyť prekliatej protižidovskej politiky, ktorú presadzovala vtedajšia slovenská vláda. Príkaz znel: Slovensko musí byť očistené od Židov! Mladého Rosina stihlo to, čo desaťtisíce ďalších: zberný tábor v Žiline a transport do Poľska. To, na rozdiel od Slovenska, bolo okupované nemeckými vojskami. Jeho konečnou stanicou bol Auschwitz. Zaregistrovali ho. Na ruku mu vytetovali číslo 29859, ktoré používal namiesto svojho mena. Do smrti si ho zapamätal. Nasledovala dennodenná tortúra, ktorá rýchlo strácala podobu života a menila sa na utrpenie. Keď ako stovky ďalších dostal aj on týfus a zmietal sa vo vysokých horúčkach, po prvýkrát sa pri ňom zastavili snáď všetci svätí. Náhoda chcela, že mu svitla nádej. A nielen raz. Z choroby sa vystrábil, zo zapisovateľa v kameňolome sa stal kápo, ktorý mal slušný prehľad o dianí v lágri. Áno, konfrontovali ho kvôli úteku Wetzlera a Vrbu. Podozrievali ho, že im pomáhal.

Súbor filozofických úvah v slovenskom jazyku a básní v angličtine, tematicky rozdelených do 11. kapitol, ktoré sú odrazom 10. rokov duchovného rastu a intelektuálneho rozvoja autora. Kniha sa vyznačuje svojím smerovaním, kedy obidve jej časti „mapujú“ vývoj autorovho myslenia a cítenia od prevažne existenciálne orientovanej, na sebapoznanie zameranej prvej časti k vyzretejšej tvorbe druhej časti, a témam individuálnej a spoločenskej zodpovednosti, či praktického rozmeru sebapoznania s nádychom morálnej filozofie. Helios, ako personifikácia slnka, a jeho cesta stúpania na svoj zenit a následného zostúpenia z neho, je metaforickým vyjadrením úskaliami a protikladmi „vydláždenej“ cesty človeka za sebou samým – vôľou k východu (prebudeniu) a akceptáciou západu (vyhasnutia).