František Švantner

František Švantner (pseudonymy Fraňo Bystran, Bystran) (*29. január 1912, Bystrá – †13. október 1950, Praha) bol slovenský prozaik. Narodil sa v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom, Podbrezová, Nová Baňa, Hronský Beňadik), až napokon krátko pracoval ako riaditeľ školy v Hronci. Pracoval tiež v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu a tiež osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.

Písať začal ešte na učiteľskom ústave, kedy publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no tiež senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje tiež psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov.