Výber z tvorby najvýznamnejšieho spisovateľa zo skupiny tzv. naturistov zahŕňa väčšinu próz z prvej knihy "Malka" (1942), román "Nevesta hôľ" (1946) a zbierku noviel "Dáma" (1966). Medzi autorovými prvými prácami nájdete aj dve doposiaľ nepublikované poviedky "Rozprávajú každému" a "Suky". Po prvý raz sú tiež zverejnené Švantnerove čitateľské poznámky, výber z listov, úvah a denníkových záznamov. Publikáciu uzatvára štúdia editorky o autorovi a jeho literárnej tvorbe. Švantnerov príklon k iracionalite mu umožnil literárny zostup k pudovému či dokonca archetypálnemu základu človeka. Touto cestou autor invenčným spôsobom prispel k dobovému skúmaniu ľudského vedomia i nevedomia.
František Švantner Pořadí knih
František Švantner se ve své tvorbě zabýval hlubokými existenciálními otázkami a složitostí lidské duše. Jeho prózy se často noří do tajuplných světů, kde se realita prolíná s fantazií a sny. Švantner mistrně vykresluje vnitřní boje svých postav, jejich touhy, strachy a hledání smyslu života. Jeho styl je lyrický, plný sugestivních obrazů a symboliky, která čtenáře vtahuje do magické atmosféry jeho děl. Jeho psaní je považováno za klíčové pro slovenskou literaturu, obzvláště pro svůj jedinečný pohled na lidskou existenci.







- 2001
- 2001
Integrálny denník
- 184 stránek
- 7 hodin čtení
Názov integrálny súvisí s názorovou a morálnou integritou autora i so skutočnosťou, že sú tu zo siedmich zošitov prepísané a spojené zápisky rozličnej povahy: nápady, námety a prípravné štúdie k prózam; filozofické úvahy a myšlienky o umení a literatúre; kritika náboženskej praxe i komunistickej ideológie; zápisky zo školskej praxe a záznamy o prečítaných knihách.
- 1979
Výber z diela Františka Švantnera zostavený Jánom Medveďom. Obsahuje novely Výpoveď, Malka, Nevesta hôľ a Dáma. Úvodnú esej "Skica k Švantnerovi" napísal Ján Števček.
- 1979
Romantický příběh situovaný na slovenskou horskou vesnici před druhou světovou válkou. Mladý lesník se vrací po letech do rodné vesnice, setkává se s vesnickým děvčetem Zunou a právě tak jako všichni ve vesnici i on ji považuje za jakousi kvintesenci duše krajiny - za "nevestu hol'". Úsilío poznání Zuny je úsilím o poznání sebe samotného, o poznání podstaty přírody a světa.
- 1976
- 1971
Najnápadnejším znakom Švantnerovej výpovede je ostrý rozpor medzi svetom tamdolu, mimo hôr a svetom horských masívov, blízko oblohy, ďaleko od ľudí. Umelecký spôsob, akým Švantner odkrýva samotné základy ľudskosti, ľudskej čistoty, prirodzenosti, je tu síce odlišný, ale jeho cieľ je rovnaký - dopátrať sa dna v človeku, vybičovať jeho zmysly, vytrhnúť ho z konvenčného sveta a vrátiť mu pôvodný, prírodný inštinktívny zážitok, čistý postoj ku skutočnosti.
- 1966
- 1966
Román - řeka, třetí a vrcholné dílo F. Švantnera (1912-1950), který přes předčasnou smrt zaujal v slovenské próze významné místo a stal se čelným představitelem proudu tzv. lyrizované prózy. Je to v podstatě příběh ženy tragických osudů a bohatého vnitřního života, v němž ovšem hrají významnou úlohu i četné postavy další a zejména i příroda, lesy a hory, s níž člověk žije v důvěrné blízkosti a vzájemné vázanosti.





